Žena začula pri vchode do jaskyne akýsi vnútorný hlas, aby nazrela dnu. Hlas jej akoby našepkával - vojdi a nájdeš to, po čom túžiš, zober si toľko, koľko len unesieš. Pamätaj však, že keď vyjdeš von jaskyňa sa navždy zatvorí. Nezabudni pri tom, na to najdôležitejšie. Nechcelo sa jej veriť, že je niečo také možné. Zvedavosť bola prisilná, tak vstúpila ďalej. Oslepila ju obrovská nádhera, drahocenný poklad zo zlata, šperky a honosné veci. Očarená bohatstvom odložila svoje dieťa na zem a naberala z drahocenností, čo len vládala odniesť. Jaskyňa sa zrazu začala zatvárať. Pohltená mamonou vybehla rýchlo von. Skala sa navždy zavrela. Až vtedy si uvedomila, že najvzácnejší poklad v podobe vlastného dieťaťa nechala naveky v nenávratne.
Povieme si, že to je iba nejaká stará legenda, ale má čo povedať i súčasnému človeku. Aspoň tomu čitateľovi, ktorý má úprimnú snahu zamyslieť sa a nájsť v týchto pár riadkoch povzbudenie. Aj naše Vianoce sú späté s udalosťou rodičovstva a rodiny, sú príbehom matky, otca a dieťaťa. Ba sú ešte omnoho viac, lebo sú príbehom Matky, Otca a Dieťaťa. Sú príbehom nekonečnej a večnej Lásky. Lásky Boha k ľudstvu, k celému stvoreniu, ku každému z nás.
Keď prídete do Betlehema a chcete vstúpiť do jaskyne narodenia Pána, musíte sa hlboko skloniť. Inak dovnútra nevojdete. Hlboká pokora a poníženosť je vstupnou bránou k tajomstvu vtelenia osoby Ježiša Krista. V jaskyni nájdete presne označené miesto, kde sa Slovo stalo telom. Ono je najvzácnejším pokladom, ktorý hriešne ľudské pokolenie po páde prvých ľudí v raji dostalo podľa Božieho prisľúbenia. Človek sa do jaskyne narodenia túži dostať aspoň raz za život, ak sa tam vôbec niekedy dostane. Ak mu je to dopriate a podarí sa mu navštíviť toto posvätné miesto kresťanstva, tak by si mal oddiaľ odniesť najcennejší dar viery. Mal by si v srdci odniesť nebeský dar, ktorým je sám tu zrodený Spasiteľ Ježiš Kristus. On každému ponúka dary ducha, dary vnútra, dary srdca. Ponúka duchovné hodnoty a najdôležitejší dar pre nesmrteľnú dušu, ktorým je dar spásy a večného života v nebi.
V čase môjho štúdia sme ako mladí teológovia na seminároch z filozofie viedli dlhé dišputy na rôzne témy. Raz nám uznávaný profesor a aj dekan bohosloveckej fakulty Silvester Šoka dal za úlohu popasovať sa s výrokom: Láska ako taká neexistuje, existuje iba človek, ktorý dokáže milovať. Nechal nám čas na rozmýšľanie, tvorivosť, voľnosť v prejavoch a slobodu v názoroch. Veď filozofia je láskou k múdrosti. Dva týždne sme sa s konškolákmi doťahovali, ale napokon sme sa dočkali aj pochvaly od profesora. Uvedeného tvrdenie bolo ihneď vyvrátené a vyriešené, pretože Boh je samou svojou podstatou Láska. Čiže láska existuje od večnosti, z lásky sme boli stvorení, z lásky sme boli vykúpení a z lásky budeme raz súdení. Láska u človeka však nemusí byť samozrejmosťou. Teda ľudský tvor nemusí automaticky niekoho milovať. Ľudská láska je totižto iba cit. Človek sa môže trebárs rozumom rozhodnúť pre milovanie druhej osoby. Sú však mnohí, ktorí o láske ani len nechyrovali.
Téma lásky rezonuje v nás, v našich srdciach, v našich životoch a v našich rodinách zvlášť cez vianočné sviatky. Boh z lásky k nám posiela na zem svojho jednorodeného Syna, nie pre to, aby svet odsúdil, ale aby nás zachránil a spasil. Pamätajme, že toto je na Vianociach to najdôležitejšie. Keď v posvätnej noci alebo vo vianočný čas vstúpime do našich chrámov - do našich novodobých jaskýň, či Betlehemov - a začujeme spásonosné posolstvo o narodení Pána, tak nezabudnime, že si odtiaľto musíme odniesť malé Jezuliatko. To dieťatko, ktoré je najpodstatnejším dôvodom oslavy Vianoc. Prijmime ho do svojho srdca a odnesme si ho do našich domovov, do našich rodín, do našich spoločenstiev, do všetkých našich medziľudských vzťahov, do manželstva, či rodičovstva. Ono je najvzácnejším pokladom, ktorý prevyšuje nespočetné bohatstvá zeme i ostatné drahocennosti celého sveta. Ono obohacuje naše duše.
Priatelia, vinšujem vám Pána Krista narodenie pre naše večné spasenie! Pochválený buď Ježiš Kristus!
