Veľkonočné zamyslenie: Kristus znovu ukrižovaný

Autor: Peter Ďuroška | 27.3.2018 o 10:42 | (upravené 27.3.2018 o 11:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  393x

Kresťanstvo ponúka veriacim životný ideál, ktorým je vzkriesený Kristus. Je to model svätého muža s jasným správaním a konaním, s priezračným zmýšľaním a postojmi.

Oddaný kresťan je taký, ktorý je svojím utrpením úzko prepojený s Kristovým vykupiteľským dielom, a tým napojený aj na jeho večné oslávenie. Životný štýl veriaceho človeka má toľko rozmerov, koľko ich má jeho samotný život – odpúšťanie, zmierenie, láskavosť, milosrdenstvo, obetavosť. A keď treba aj angažovanosť pri tvorbe spravodlivej spoločnosti, verejného poriadku, odvahu protestovať a manifestovať proti bezpráviu. Je to vlastne nekompromisné uskutočňovanie zásad evanjelia v rozličných situáciách súčasnej doby. K tomu nás vyzývalo 40-dňové pôstne obdobie – k modlitbe, k pokániu, ku skutkom lásky.

Náboženská sebareflexia v spytovaní svedomia nás mohla v pôste priviesť aj k takýmto úvahám. Zdravé ovzdušie kresťanstva sa môže utvoriť iba tam, kde ľudia akceptujú evanjeliové hodnoty ako spoločenskú normu. Avšak, čo robiť vtedy, keď okolo nás zúri faloš, klamstvo, lož, prospechárstvo, karierizmus, egoizmus a samá zloba? Keď aj z najvyšších miest spoločnosti páchnu kšefty, korupcia, krádeže, klientelizmus? To sú tí ministri, ktorí by nám mali vo význame uvedeného slova slúžiť? Ani zradca Judáš sa neriadil Božími myšlienkami, ale iba ľudskými, prízemnými. Pretože kde je náš poklad, tam je aj naše srdce.

Všade sú podozrenia z netransparentnosti, rôzne kauzy, podvody, škandály, machinácie. Nielen v mestách, ale i po dedinách. A na všetkých úrovniach. Takýto je, bohužiaľ, morálny stav našej krajiny. V atmosfére nedôvery je Kristus akoby znovu ukrižovaný a jeho požiadavky lásky opäť akoby pochované v hrobe. Ale to nie je definitívny koniec, treba nám veriť vo vzkriesenie nádeje, v slušnú spoločnosť, kde nakoniec pravda zvíťazí nad neprávosťou, dobro nad zlom. Posolstvo lásky, posolstvo nového života raz porazí temnotu hriechu a prázdnotu pozemskej smrti. A hoci agónia Krista bude trvať až do posledného výdychu človeka, je na nás, či vytrváme v nie márnom boji za spravodlivosť. Robíme to pre naše deti, pre budúce generácie, pre krásne Slovensko, kde chceme čestne žiť a dožiť.

Môže nám k tomu názorne prispieť aj film Pošli to ďalej, ktorý som si v pôstnom čase opäť s dojatím pozrel. Dej celého príbehu sa odvíja od nezvyčajnej situácie, keď novinár Chris Chandler príde pri policajnom zásahu o svoje auto. Vzápätí mu celkom neznámy muž daruje svojho jaguára a nič za to nechce. Znie to až neuveriteľne. Avšak zdanlivo nepochopiteľný počin má svoju príčinu. Pred štyrmi mesiacmi malý Trevor nastúpil po prázdninách do siedmej triedy. Nový učiteľ s popáleninami na tvári dá žiakom na občianskej náuke zvláštnu úlohu. Zadanie znie: premýšľaj o tom, ako zmeniť svet a ako tento nápad uskutočniť.

Po dlhom vymýšľaní Trevor našiel spôsob, ktorý by mohol fungovať. A začne ihneď sám od seba. Privedie domov bezdomovca Jerryho a nájde ešte ďalších dvoch ľudí, ktorým chce pomôcť. Namiesto vďaky treba poslať dobrý skutok ďalej trom ľuďom. Je to teda reťazová reakcia vzájomnej pomoci. Takáto lavína slušnosti a láskavosti sa môže rozšíriť po celom svete. Na dvanáste narodeniny si Trevor praje dať dohromady svoju matku s učiteľom. Dosiahne to až po interview s novinárom o svojom projekte šírenia hnutia „Pošli to ďalej“ a po vlastnej násilnej smrti, keď sa na ulici zastal slabšieho spolužiaka pred partiou vagabundov.

Zdá sa to ako nezmyselná obeť a zúfalý pokus zmeniť svet k lepšiemu. Lenže žiadna obeť v prospech dobra a spravodlivosti nie je nezmyselná, žiadny pokus pre čestné a svedomité konanie nie je bezvýznamný. Ani v tomto filme, ani v našej spoločnosti po vražde novinára a jeho snúbenice. Ľudia v uliciach dokázali, že im záleží na práve a charaktere demokratického zriadenia štátu. A aby ho reprezentovali morálni a bezúhonní občania.

I pre nás „nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“ (Jn 12,23). Sviatky Veľkej noci nám ponúkajú možnosť účasti na Božích tajomstvách. Na Kristovom utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní. Na novosti života podľa evanjelia. Veľkonočné sviatky majú byť pre kresťanov vyvrcholením liturgického slávenia. Sú najpodstatnejším základom učenia Cirkvi od Kvetnej nedele, cez Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobotu až po Veľkonočnú nedeľu. Ak chceme niečo pre svoju dušu urobiť, urobme to teraz pri najväčšej príležitosti.

Prežívanie spásonosného obsahu viery si od nás vyžaduje zmenu zmýšľania, premenu vlastného vnútra, obnovu mravného postoja ku Kristovi, k Bohu i k ľuďom. Len pravá láska má duchovnú hodnotu vo vzťahu k večnosti. Večný život, ktorý nám ohlasoval Ježiš, sa má odzrkadľovať na našom každodennom prežívaní kresťanstva. Iba vtedy môže byť znamením Božieho kráľovstva, ktoré je v nás hlboko zakorenené. Keď Kristus vstane z mŕtvych v každom z nás, vtedy môže zmŕtvychvstať aj v našej zúboženej a zdemoralizovanej spoločnosti. Veď On nás všetkých vykúpil svojou predrahou krvou. Celý svet posväcuje svojou veľkonočnou obetou.   

Ježiš Kristus je náš ideál, Boh je náš cieľ! V tomto duchu v boji za pravdu a spravodlivosť nepoľavme!

Prajem vám požehnaný veľkonočný čas, priatelia!

 

ThMgr. Peter Ladislav Ďuroška

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Hlina sa zaťal, tak asi ešte musíme chvíľu počkať. Ale ja som trpezlivý

O Kočnerovej nahrávke Gorily nehovoril hneď aj preto, aby SaS nepriťažil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slota sa mal skrývať v chatke, našli sme ho v cudzej haciende

Pôvodne sme chceli len jeho vyjadrenie.

Stĺpček Petra Schutza

Prepisovanie štatistík robí z pomáhať a chrániť paródiu

Manipulované štatistiky sú zničujúcou byrokratizáciou systému.


Už ste čítali?