50. výročie novodobej základnej školy v obci Rosina

Autor: Peter Ďuroška | 25.4.2017 o 11:39 | (upravené 26.4.2017 o 13:35) Karma článku: 5,84 | Prečítané:  314x

V dňoch 25. a 26. mája sa v našej obci uskutočnia oslavy 50. výročia otvorenia novodobej základnej školy.

Hold významnému šíriteľovi kultúry a vzdelanosti v obci Rosina – učiteľovi a organistovi Valérovi Marschalkovi:

Pri príležitosti 50. výročia otvorenia novodobej základnej školy v obci Rosina by sme si mali pripomenúť zásluhy tohto vzácneho človeka, ktorý pre povznesenie obce venoval prakticky celý svoj mladý život. Veď v Rosine účinkoval nepretržite 18 rokov.

Dňa 11. apríla 1927 bol zvolený na uprázdnenú organisticko-učiteľskú stanicu. Bol pôvodom Žilinčan a pochádzal z učiteľskej rodiny, čo bolo zárukou jeho vrodeného a nezištného vzťahu k práci na dedičnej roli národa. Hneď v prvých rokoch venoval pozornosť práci s mládežou. Tu pozoroval najväčšie nedostatky vo výchovnej práci. Založil osvetový divadelný krúžok dospelej mládeže a detský divadelný krúžok. Každý rok nacvičil priemerne 3 divadelné hry s dospelými a jednu s mládežou. Prejavil sa ako dokonalý režisér a vynikajúci organizátor. Utvoril tak okolo seba širší kolektív mladých ľudí, s ktorými so zanietením šíril kultúru v obci i mimo nej.

V časopise Slovenská krajina bol 19.2.1932 uverejnený článok s názvom Stále javisko v Rosine pri Žiline. Učiteľ Marschalko bol v ňom opísaný ako človek agilný, plný šľachetných ideálov a vlasteneckých zásad. Bolo uvedené: „Mládež navykla na prísnu disciplínu, podporujúc všemožne a s láskou dobrodinca, vychovávateľa, čo on využil k ďalšiemu a v dnešnej dobe opäť ťažkému kroku – k vybudovaniu stáleho javiska. A tu sa opäť len skveje jeho príklad, lebo na úkor svojho pohodlia obetoval v školskej budove k účelu stáleho javiska časť svojho bytu, ležiacu pri učebnej sieni, kde dnes stojí utešené stále javisko, výsledok úmornej to práce, ktorú pod jeho dozorom odborne previedla ochotnícka mládež. Nutné je tu pripomenúť aj zásluhu ochotníkov, tesárskeho majstra Ľudovíta Hodása, Matúša Ďurošku a iných, ktorí bezzištne prispeli k stavbe. Dňa 7. tohto mesiaca započala sa oduševnene činnosť ochotníckeho osvetového krúžku na novom javisku. S ohromným úspechom bola zahraná veselohra Čertov mlyn. Veľká učebná sieň bola preplnená nadšeným obecenstvom“ (citovaný originál textu bez jazykových úprav).

V roku 1932 založil detský spevácky zbor, ktorý bol prvým tohto druhu v okrese. Tento súbor mal 60-70 členov. Stal sa obľúbeným propagátorom najprv ľudovej a potom i cirkevnej hudobnej tvorby v širokom okolí. Súbor bol viackrát pozvaný účinkovať do Žiliny, ba bol poctený i významným vystupovaním na otvorení nových kúpeľov v Rajeckých Tepliciach, kde účinkoval pri svätej omši, na oficiálnej slávnosti a na odpoludňajšom ľudovom zhromaždení. Tu sa mu dostalo veľmi dobrého ocenenia. Tento súbor po dlhé roky spestroval svojím veľmi hodnotným programom nielen bežné svetské slávnosti, ale hlavne sviatočné bohoslužby. Viackrát účinkoval pri rôznych cirkevných slávnostiach vo Višňovom za prítomnosti najdôstojnejšieho otca arcibiskupa Karola Kmeťku, ktorý sa zvlášť pochvalne zmienil o skvelom prevedení trojhlasnej omše.

Táto činnosť podnietila dospelú mládež, aby sa tiež zapojila do kultúrneho resp. hudobného života obce. Založený bol mužský spevokol, ktorý bol vlastne prvým robotníckym spevokolom v okrese Žilina, a neskôr i miešaný zbor. Tieto 3 súbory spolu s dychovou hudbou utvárali v miestnom chráme nezabudnuteľné spomienky občanov a ovzdušie priamo katedrálnej hudby. Spomenutý mužský spevácky zbor účinkoval s celovečerným programom v okolitých obciach, aby krásnou ľudovou piesňou upevňoval lásku k slovenskému rodu.

Sociálne a humánne cítenie pána učiteľa Marschalku sa počas celého jeho pôsobenia v Rosine prejavovalo výrazne v každom podujatí a najviac sa odzrkadľovalo počas veľkej hospodárskej krízy bývalej ČSR (Československej republiky). V čase nezamestnanosti najviac času venoval nacvičovaniu detských divadelných hier, z ktorých čistý zisk venoval na ošatenie chudobných a núdznych žiakov a nejedna vianočná nádielka sa niesla v duchu kresťanskej lásky a pomoci blížnym. Tieto sociálne akcie mali priam mobilizačný účinok medzi mládežou. Vysoko stúpla jej morálka, čo sa prejavilo i na poli vzdelanosti. Začala sa zaujímať o štúdium na vyšších školách. Veď v časoch jeho prvotného účinkovania bol v obci jediný vzdelanec v osobe učiteľa Pavla Krajčího.

Učiteľ Marschalko založil Združenie katolíckej mládeže (ZKM), kde sa utvárali rôzne osvetové krúžky, ktoré priamo podnecovali k štúdiám. Z jeho žiakov sa stali prví lekári, inžinieri a ďalší vzdelaní ľudia v obci. Svojím spôsobom bol aj ľudovým liečiteľom, vedel ošetrovať rany a ordinoval účinné prostriedky pri rôznych bolestiach. Zbieral so žiakmi liečivé bylinky a odovzdával ich do výkupu v lekárni. Bol aj hudobným skladateľom, keď sám napísal a znotoval svetské i cirkevné skladby. Niečo z jeho repertoáru naštudoval aj spevácky zbor Sursum corda, ktorý založil v roku 1994 rosinský organista Ladislav Ďuroška.

Pán učiteľ Marschalko sa mimoriadne zaslúžil o zveľadenie rosinského chrámu. Rosinská mládež s jeho pomocou zakúpila v roku 1935 pre kostol sochu svätej Terezky, ktorá dodnes zdobí Boží stánok a dievčatá vyšili krásnu chrámovú zástavu ZKM. Veľkým nedostatkom pre chrámovú hudbu bol nevyhovujúci organ. Učiteľ a organista v jednej osobe Valér Marschalko zorganizoval na vlastnú zodpovednosť so súhlasom miestnych činiteľov v obci verejnú zbierku, ktorá mala nečakaný úspech. Jej výnos umožnil zakúpiť pre kostol zo žilinského chrámu vyradený, dvojmanuálový organ, po generálke. Jeho umiestnenie na chóre si vyžiadalo zavedenie elektrického prúdu a previesť určité priestorové a adaptačné zmeny. Týmto počinom sa chrámová hudba dostala v Rosine na najvyšší stupeň možnej dokonalosti a krásy. Historický organ dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.

Divadelný krúžok dospelých usporadúval časté zájazdy na scénu žilinskej Celulózky. Jej riaditeľ pán Pietor sa stal ako známy národovec nadšeným podporovateľom a priateľom krúžku a mnohých jeho členov uprednostnil pri prijatí do zamestnania, čo bolo v tých časoch významným zvýšením životnej úrovne občanov. Pomocou učiteľa Marschalku si ZKM vybudovalo v starej škole síce malé, ale útulné javisko z kvalitného materiálu, s technickým zariadením pre zvukové a svetelné efekty. Učebňa sa stala javiskom a hľadiskom, kde boli zakúpené rovnaké sedadlá. ZKM si zadovážilo rozmnožovací stroj, rádio i rôzne spoločenské hry pre pracovné krúžky. V tomto období najkvalitnejší kolektív pracovníkov tvorili nasledovní: Ľudovít Hodás, Tomáš Hodás, Tomáš Bukovinský, Michal Ďuroška, Matúš Ďuroška, Vincent Málik ml., Anton Ďuroška, František Ciba, František Smieško, Justín Valica, Vincencia Beniačová, Jolana Berecová, Františka Holešová, Helena Holešová, Peter Málik, Štefánia Kovačiková, Alojz Krajčí, Ján Jaššo a mnohí iní. V detskom divadelnom súbore vynikli Alex Čibenka, Ľudovít Stražovec, Ladislav Majerík, Róbert Marschalko (syn pána učiteľa), Slávo Kováčik, Albert Kováčik, Vojtech Holeša a veľa iných.

Pre zábavu najmenších a najmä pre ich výchovu bola utvorená pri ZKM i bábková scéna v starej škole. Tu vynikol ako herec a rezbár mnohých vydarených bábok už spomínaný Ľudovít Stražovec.

Široká škála pestrej a bohatej činnosti dala podnet k príprave veľkej akcie – k usporiadaniu okresného Dňa mládeže v roku 1937. Tento sa uskutočnil v mesiaci júl. Bola to neobyčajne vydarená a hodnotná akcia s celodenným kultúrnym programom za účasti nevídaného počtu mládeže i obyvateľstva z celého okolia. Z tejto akcie bol nakrútený úzky film, ktorý sa zachoval v súkromnej zbierke jedného z občanov (v roku 1992 bol film premietnutý pri stretnutí starých ochotníkov v miestnom kultúrnom dome). Z finančného výťažku Dňa mládeže si ZKM zakúpilo premietací prístroj, zariadenia pre klubovú prácu a prispelo sa i na stavbu pomníka padlým v 1. svetovej vojne pred kostolom. Z Dňa mládeže bol poslaný pozdravný telegram prezidentovi ČSR, ktorý naň aj odpovedal prostredníctvom kancelárie prezidenta republiky. Oslavy Dňa mládeže boli hodnotené v miestnej tlači veľmi pozitívne.

V tom čase sa mládež veľmi účinne zapájala i do budovateľskej činnosti. Vybudovaná bola ohrada okolo cintorína s úpravou vnútorného priestoru, ďalej oplotenie kostola a už spomenutý pomník padlým.

Činnosť učiteľa Valéra Marschalku zanechala v dušiach ľudí v Rosine i po okolí nehynúcu pamiatku. Mnohí si na tohto učiteľa spomínali s láskou a obdivom. V roku 1945 pre niektoré nezhody s vedením školy a neobývateľný byt si tento učiteľ zvolil zmeniť pôsobisko. V roku 1947 ho miestni činitelia a funkcionári požiadali o návrat, ale pre odluku organistickej pôsobnosti od učiteľskej sa už do Rosiny nevrátil. Jeho nezabudnuteľná práca bude ešte dlho svietiť ako maják na cestu budúcim učiteľom, aby nasledovali jeho krásny príklad.

"Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako my vieme, treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, treba viac práce, viac trpezlivosti, viac čistoty srdca, svätej nevinnosti" (Karol Kuzmány).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Hlina sa zaťal, tak asi ešte musíme chvíľu počkať. Ale ja som trpezlivý

O Kočnerovej nahrávke Gorily nehovoril hneď aj preto, aby SaS nepriťažil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slota sa mal skrývať v chatke, našli sme ho v cudzej haciende

Pôvodne sme chceli len jeho vyjadrenie.

Stĺpček Petra Schutza

Prepisovanie štatistík robí z pomáhať a chrániť paródiu

Manipulované štatistiky sú zničujúcou byrokratizáciou systému.


Už ste čítali?