Vianočné zamyslenie: Takému kráľovi nebudem hrať!

Autor: Peter Ďuroška | 22.12.2016 o 9:37 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  256x

V roku 2009 vydal pán dekan Emil Floriš útlu knižku k adventnému a vianočnému obdobiu s názvom Takému kráľovi nebudem hrať. Dostal som ju od neho do daru. Vyrozprávam príbeh, ktorý poslúžil k rovnomennému knižnému titulu.

Žil kedysi starý pastier, ktorý veľmi obľuboval ticho. Často v noci vychádzal na vysokú skalu a opretý o svoju palicu pozeral na hviezdami pokryté nebo. Vedel vysvetľovať polohu a pohyb hviezd nebeskej oblohy. „On zakrátko ku nám príde“, hovorieval vnukovi. „Kedy to bude?, pýtal sa vnuk. „Už onedlho“, odpovedal pastier. Ostatní pastieri sa z neho smiali, lebo to vravel už celé roky. Starec si vôbec nevšímal ich posmešky. Viac ho vystrašila odrobinka pochybnosti, ktorá sa objavila v očiach jeho milovaného vnuka. „Dedo, a bude mať aj zlatú korunu na hlave?“, zaujímal sa vnúčik. „A bude mať aj strieborný meč?“ „A pricvála na veľkom bielom koni?“, zaznievali ďalšie zvedavé otázky. Vnuk bol spokojný, keď dostal kladné odpovede. Sedával na kameni pred salašom a hrával na fujarke. S pribúdajúcimi dňami mu vydávala krajšie melódie. Chlapec každé ráno a večer usilovne cvičil, aby mohol dobre privítať toho, ktorý má prísť. Nikto tak neveril dedkovým slovám a nikto nemal takú veľkú nádej v srdci ako práve on. „Vnúčik môj, povedz mi, či budeš tak pekne hrať takému kráľovi, ktorý nebude mať zlatú korunu, strieborný meč a nepríde na veľkom koni?“, pýtal sa dedko. „Nie, takému kráľovi nebudem hrať! Čo mi dá za moje hranie kráľ, ktorý nemá ani zlato ani striebro? Môj kráľ musí byť najslávnejším kráľom na zemi.“ Starý pastier sa zamyslel a zosmutnel. „Prečo som hovoril vnukovi o niečom, o čom sám nič neviem? Neviem, akým spôsobom príde k nám na zem. Ako sa dostane z večnosti do času? Bude dieťa alebo starec? Bohatý alebo chudobný? Prečo som klamal vnúčikovi? Ako mu to teraz vysvetliť?“, dumal. Až jednej noci začali hviezdy jasnejšie svietiť a nad Betlehemom sa objavila obrovská žiara. Anjel zastal nad pastiermi a hovoril: „Nebojte sa! Dnes sa narodil Spasiteľ sveta!“ Starý pastier vedel, čo urobiť v tejto situácii. Toľké roky predsa čakal na tento okamih. Zobudil vnúčika a vybrali sa na cestu. Utekali za žiarou. Keď dobehli ku maštaľke, videli v jasličkách ležať dieťa a vedľa neho kľačať muža so ženou. Aj oni si pokľakli. „Tak toto je kráľ, o ktorom som hovoril svojmu vnukovi“, mrmlal si starček pre seba. „Nie, takému kráľovi nebudem hrať!“, vyhlásil vnúčik a bežal preč. Ako sa vzďaľoval od maštaľky, začalo dieťa plakať. Plakalo stále viac a viac a čoraz hlasnejšie. Chlapec si zakrýval uši a zrýchľoval, len aby nepočul plač dieťaťa. Ale čím bol ďalej, tým hlasnejšie mu znel. Nemohol pred ním utiecť. Zastavil sa a pomaly sa vracal naspäť ku maštaľke. Vošiel dnu, vybral svoju fujarku a zahral najkrajšiu melódiu, ktorú poznal a najlepšie ako vedel. Dieťatko sa utíšilo a upokojilo. Začalo sa na hrajúceho chlapca usmievať. V tej chvíli mal chlapec nesmiernu radosť. Vtedy pochopil, že tento úsmev je oveľa viac hodný ako zlato so striebrom, ktoré od kráľa očakával.

Uvedený príbeh nás vovádza do vianočného tajomstva narodenia Spasiteľa. Je to ten požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, aby nás vykúpil. Nie, aby vykúpil naše obchody, ale naše duše. Jeho príchod na tento svet by nemal mať iba konzumný význam. Vianoce by mali byť pre nás sviatkami s hlbokým duchovným obsahom. Sú predovšetkým sviatkami rodiny, ktorú nám predstavuje Jezuliatko s Máriou a Jozefom. Panna Mária a svätý Jozef nás učia, aby sme dôverovali Bohu i v najťažších životných situáciách. Oni s vierou prijali Božie vnuknutia a poslúchli Božie príkazy. Hľadali Božiu vôľu a nasledovali ju. Zostali verní poslaniu, ktoré im Boh prichystal.

Mária už pri zvestovaní prejavuje odvahu a prijíma Boží plán spásy. Jozef si ju neváha zobrať za manželku, hoci bola v požehnanom stave s „iným“. Zvláda zdanlivo nevysvetliteľnú skutočnosť a podľa židovského zákona takmer neriešiteľný problém. Vlastne riešiteľný, ale iba za cenu ukameňovania ženy. Obaja sa spolu nebáli odísť do neznáma, keď cisár Augustus nariadil vykonať súpis ľudu po celej krajine. Idú do mestečka Betlehema, kde Mária porodí Božieho Syna na odľahlom mieste v chudobnej maštaľke. A tu znovu nastáva ďalšia skúška v podobe kráľa Herodesa, ktorý chce malého Ježiška zmárniť. Na informovanie o udalosti narodenia Spasiteľa používa troch kráľov, ktorí sledovali svetlo nebeskej hviezdy. Keď sa traja králi pobrali radšej inou cestou smerom preč od Herodesa, ten sa neštíti dať vyvraždiť všetkých betlehemských chlapcov vo veku do dvoch rokov – koľká krutosť pre neviniatka.  Boh opätovne zasahuje. Svätá rodina uteká do Egypta, aby ochránila život chlapcovi. Až dovtedy, kým nepominie nebezpečenstvo a Boh ich nepovolá späť do izraelskej domoviny. Potom sa usadia v Nazarete, kde Ježiš žil až do svojho verejného vystúpenia. V Písme sa spomína ešte jedna zaťažkajúca situácia, keď boli zákonití rodičia s dvanásťročným Ježišom na veľkonočné sviatky v jeruzalemskom chráme. Našťastie sa tam ich stratený syn našiel.   

Často krát sme aj my svedkami životných udalostí zahalených rúškom tajomstva. Nikto z nás nevie, čo má Boh pre nás pripravené v budúcnosti. Niekto múdry povedal: ak chceš rozosmiať Boha, zver sa mu so svojimi plánmi. Totižto nie my, ale Boh riadi naše osudy. Sme v Božích rukách. Počas Vianoc bývame na seba milší, prívetivejší. Nie je to pre nás samých alebo pre samotné vianočné sviatky, ale z dôvodu, že posolstvom Vianoc je príchod Božej lásky na svet. Tá nás poľudšťuje a stelesňuje sa v malom Ježiškovi. On sprítomňuje duchovné bohatstvo Vianoc, ducha každých Vianoc. Je dôkazom, že sa dá žiť aj v dnešnej dobe inak.

V predslove vyššie spomínanej publikácie použil pán dekan Floriš nasledovné slová: „V každej dobe stál človek pred voľbou, komu slúžiť. Je veľmi lákavé pridať sa k mocným tohto sveta v nádeji na zisk, postavenie, popularitu, pohodlia a iné. Tieto reprezentuje v tejto knižke kráľ Herodes, kráľ lesku, bohatstva, prefíkanosti a krutosti. Je tu aj iná možnosť voľby, možnosť prísť k jasličkám a zamilovať si kráľa lásky a pokoja, aby nás mohol sprevádzať po celý čas nášho putovania do večnosti“.

Uprostred svätej noci novonarodený Kristus znovu a znovu zaklope na dvere nášho srdca. Je len na nás, či mu otvoríme dvere nášho vnútra a prijmeme ho do svojho života. Alebo iba stroho skonštatujeme ako malý chlapec z príbehu: „Takému kráľovi nebudem hrať!“ Rozhodnutie pre Boha máme vo svojej moci.

Prajem všetkým požehnané vianočné sviatky, aby sa kráľ ľudských sŕdc i na nás z jasličiek usmial!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?