Ty si Kristov kňaz naveky

Autor: Peter Ďuroška | 10.6.2012 o 15:38 | (upravené 10.6.2012 o 16:02) Karma článku: 4,21 | Prečítané:  688x

Po roku opäť nastáva čas diakonských vysviacok a svätení horlivých a zapálených mladých mužov za kňazov. Práve v tomto období v Cirkvi slávime i sviatok Božieho Tela, ktorý sa významovo spája so sviatosťou kňazstva. A to preto, že táto sviatosť bola ustanovená priamo Ježišom Kristom, zároveň so sviatosťou Oltárnou pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok. Ak sa logicky zamyslíme, tak slávenie svätej omše spolu s vysluhovaním ďalších sviatostí je podstatnou činnosťou každého kňaza. Ak by nebolo sviatosti Eucharistie, teda trvalej prítomnosti Krista medzi nami, tak by strácala zmysel i služba duchovných pastierov. Obmedzila by sa tak možno iba na pár úkonov, ako sú krstenie, sobášenie, či pochovávanie. Pravá hodnota sviatosti kňazstva súvisí s apoštolskou postupnosťou biskupov, ktorí svätením kandidátov odovzdávajú ďalej duchovnú moc a poslanie v katolíckej Cirkvi.

Samotný sviatok Božieho Tela bol ustanovený pápežom Urbanom IV. v roku 1264 a verejné sprievody ako akty vyznania viery zbožného ľudu zaviedol pápež Ján XXII. v roku 1317. Sv. Tomáš Akvinský, významný teológ a učiteľ Cirkvi zdôvodnil slávenie sviatku takto: „Ustanovenie prevelebnej sviatosti Oltárnej svätíme zvlášť v tomto čase, keď Duch Svätý udelil srdciam veriacich úplne poznanie oltárneho tajomstva, a keď už veriaci častejšie začali prijímať túto Sviatosť“. Eucharistia je pravé Telo a Krv Pána Ježiša prítomného pod spôsobmi chleba a vína. Dnes sa v mnohých slovenských obciach a mestách liturgicky slávi sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej. Vlastne nie iba slovenských, ale aj v zahraničí po celom svete. U nás je zvykom stavať štyri oltáriky, na každej svetovej strane jeden, pri ktorých sa koná procesia s prevelebnou sviatosťou Oltárnou. Sprievod veriacich putuje od jedného stánku k druhému až po štvrtý, a to na námestiach, v okolí kostolov alebo niekde dokonca po uliciach sídlisk. V minulom režime mali komunisti snahu vytesniť tento pekný zvyk len do priestorov Božích chrámov. Nie všade sa im to podarilo. O to vrúcnejšie potom však bolo prežívanie nábožnosti veriaceho ľudu. Niekde sa stalo majestátnou manifestáciou. Ešte zo seminárnych čias si pamätám, ako sme tento sviatok slávili v Dóme sv. Martina v Bratislave. Profesor posvätnej liturgiky Jozef Beitl, ktorý bol jeho správcom, bol síce zavalitejšej postavy, ale sám mal veľké problémy uniesť obrovskú a nádhernú monštranciu (vzácny to klenot) so živým Kristom. Avšak vždy sa držal statočne, priam hrdinsky. Bola to pre neho česť niesť Najsvätejšiu sviatosť po štyroch zastaveniach až k hlavnému oltáru pred skoro tristo bohoslovcami. S kropajami potu na čele vystavil monštranciu a rozľahlým dómom sa nieslo mohutné zborové Te Deum (Teba, Boha, chválime) študentov teológie. Aj v Žiline na Mariánskom námestí sa zachováva starodávny zvyk s procesiou. Tri miestne kostoly v blízkom centre tvoria akýsi duchovný trojuholník mesta. Nie sú od seba ďaleko vzdialené, a tak vždy pri návšteve krajskej metropoly zavítam do niektorého z nich, ktorý mám podľa okolností účelu cesty najbližšie. Počas pracovného dňa tu nájdem oázu pokoja a ticha. Načerpám trochu sily do života cez modlitbu a adoráciu neustále prítomného Spasiteľa vo sviatosti Oltárnej. A nadovšetko odnášam si odtiaľto láskavé Božie objatie, trochu útechy v hektickej a vlčej dobe. Začal som o kňazoch, ktorých spásonosné poslanie si vážim. Nemajú to títo muži v dnešnej dobe vôbec jednoduché. Stačí príklad z našej doliny. V ostatných voľbách volilo kresťanské strany len pár jednotlivcov, a to myslím doslova. Hovoríme si kresťanské, nábožné, veriace Slovensko, ale ja to vnímam ako krízu pravej viery. Naše duchovné hodnoty chátrajú, sú často krát pomýlené duchom prostredia a okolia, v ktorom sa pohybujeme, ovplyvnené modernizmom, liberalizmom názorov, ľudia z kostolov odchádzajú. Niekto môže namietať, že záleží na osobe kňaza. Áno, aj. Ale v prvom rade je to na nás, na našich postojoch, na našich zásadách a princípoch. Morálka je pre nás všetkých rovnaká. Snáď na záver báseň, ktorú napísal Lacordaire s názvom Ty si kňaz Kristov naveky: Aby si žil uprostred sveta, ale aby si netúžil po svetských rozkošiach. Aby si bol členom každej rodiny, ale aby si neprináležal ani jednej. Aby si spolucítil s každým utrpením. Aby si uzdravoval všetky rany. Aby si v mene veriacich predstupoval pred Boha a obetoval ich modlitby. Aby si u Boha sprostredkoval pre ľudí odpustenie i nádej. Aby si ustavične učil, odpúšťal, potešoval a požehnával. Aby tvoje srdce horelo ohňom Božej lásky. Aby tvoje srdce nepoškvrnil kal nečistoty. Ó, môj Bože, čo to za život! A to je tvoj život, ó kňazu Kristov!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.

SVET

Minúta po minúte: Polícia má meno podozrivého

Útočníkom mal byť len dvadsaťdva ročný Brit s líbyjským pôvodom.

KULTÚRA

Dominik Dán o knižnom trhu: S mafiánskymi praktikami som sa nestretol

Spisovateľ má s podnikateľmi zlú skúsenosť.


Už ste čítali?