Tešili sme sa s manželkou na starých známych, teda nie starých vekom, ale rokmi vzájomnej známosti. Túto rodinu poznáme vlastne z prvej štácie nášho spoločného priateľa kňaza v ich farnosti. Najviac sa však tešili deti. Oni, hoci už majú jedného väčšieho chlapca, druhý ich syn je vrstovníkom našich dvoch detí. Bolo to radosti. Už na spomínanej dovolenke totižto mali veľa krásnych zážitkov. A tak ako sa vybláznili vtedy, tak bláznili aj teraz u nás v byte. Behali, skákali, výskali, kričali. Všetci sme boli dobre naladení a mali sme potešenie jeden z druhého i z toho, že ratolesti sú také živé, šantivé a ihravé. Priateľ kňaz, mimochodom krstiteľ obidvoch našich drobcov, vykonal trojkráľovú koledu a tradičné posvätenie domu, bytu a všetkých, čo v ňom bývajú. Aby prinášali ako traja mudrci zlato lásky, myrhu utrpenia a kadidlo modlitby. Treba nám zachovávať tradície našich otcov, starých otcov, dedov, pradedov, našich predkov. Z ich nádherných starodávnych zvykov pramenia naše už oslabnuté, ochabnuté a ochudobnené obyčaje. Veľa z toho sme už odbúrali, zabudli a pochovali. Našťastie, nejaké tie korene ešte zostali, aby nám pripomínali drahých zosnulých príbuzných. Je smutné, že sme zo svojich životov vyhnali narodeného Spasiteľa, vyradili ho z našich vzťahov, vysťahovali z domovov, príbytkov, z priateľských partií, zo spoločnosti ako takej a mnohokrát i z vlastných rodín. A On sa pritom narodil, aby nám daroval pokoj a spásu nesmrteľnej duše. Atmosféru končiacich sa vianočných sviatkov neskôr na slávnosť Troch kráľov u nás doma dotvorili malí koledníci v podobe troch prezlečených chlapcov, ktorí nám zavinšovali šťastie a zdravie. Rodinnú pohodu sme potom prežívali ešte aj v posledný deň liturgického vianočného obdobia na sviatok Krstu Pána. Pri stromčeku, z ktorého postupne mizli salónky, sme počúvali koledy a jedli oblátky s medom. Aby sme boli po celý rok dobrí, rodičia i deti.
Koleda tretieho tisícročia
Ihneď po dni Nového roku sme čakali návštevu, pre nás vzácnu a priateľskú. Rodinu, u ktorej sme v lete strávili časť dovolenky a môjho dobrého priateľa ešte zo študentských čias, spolužiaka a kňaza.