Láska Boha a láska ľudí ma každé ráno budí

Autor: Peter Ďuroška | 10.10.2011 o 10:04 | Karma článku: 5,57 | Prečítané:  895x

Minulotýždňová diskusná relácia slovenskej verejnoprávnej televízie Večer pod lampou ma zastihla pred obrazovkou televízneho prijímača iba vo svojej druhej časti. V prvej časti bol premietnutý dokumentárny film Terezy Nvotovej s názvom Je Ježiš normálny?

Škoda, že som ho nevidel, ale rodičovské povinnosti mi to nedovolili. Malých sme mali oboch chorých, a tak bolo treba v prvom rade venovať čas ich potrebám. Po dvadsiatej druhej hodine som sa však už pohodlne usadil do kresla a pozeral som priebeh zaujímavej diskusie moderátora Štefana Hríba, psychiatra Alojza Rakúsa, teológa Dušana Jauru a autorky dokumentu mladej Terezy Nvotovej. K sledovaniu ma primäla informácia, že v relácii bude vystupovať aj trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Bol som teda zvedavý na jeho názory k pretriasanej tematike. Po chvíľke pozorovania diskutérov ma čakalo malé sklamanie, lebo arcibiskup nebol v štúdiu osobne prítomný. A hlavne kvôli nemu som si ukradol dve hodinky z nočného odpočinku. Nakoniec bol pustený iba záznam z jeho krátkeho prejavu k účastníkom tohtoročnej Pohody. Neľutujem však čas strávený pred televízorom, lebo diskusia bola vcelku plodná a jej sledovanie mi pripomenulo rok 1990, keď sa otvorili hranice nielen nášho štátu, ale i náboženskej slobody. Do krajiny začali prichádzať rôzni evanjelizátori, premávať kadejakí potulní misionári. A je jasné, že nielen oni, prúdili k nám všakovaké novodobé náboženské hnutia, sekty a pochybné organizácie. Pamätám sa, že aj tu v Žiline bolo preplnené letné kino, keď sa ľuďom túžiacim po viere prihováral misionár Jim Sanders. Potom kládol na ich hlavy dlane a vraj uzdravoval. Mnohí pod jeho rukami padali ako hrušky zo stromu na zem. Údajne niektorí aj vstávali z invalidných vozíkov, ale to som na vlastné oči nevidel. Aj ja som bol vtedy ešte asi moc mladý ako autorka dokumentárneho filmu Tereza Nvotová a nič to so mnou neurobilo. Bola to iba zvedavosť mladého ducha a túžba po neobjavenom. Pre životnú skúsenosť je niekedy potrebné siahnuť si na to alebo po tom a prebádať novátorstvo ešte nevideného a nezvyčajného aktu. Názory diskutujúcich ma vrátili takých dvadsať rokov späť a oživili vo mne spomienku na kedysi zažitú osobnú skúsenosť. Ich príspevky boli môjmu srdcu i zmýšľaniu blízke, tak som ich pozorne načúval. Dá sa súhlasiť s tým, že obraz Boha rastie spolu s vývojom človeka, teda i hlboko individuálne. Také je potom aj pôsobenie Boha v nás – ako sa mu dávame, ako sa obetujeme, ako sa snažíme žiť. Či fyzicky, psychicky, citovo alebo racionálne. Skúsenosť s Bohom je reálna, závislá na zážitkoch a stretnutiach s ním v mnohorakých podobách a situáciách. Náš pohľad na Boha sa s pribúdajúcimi rokmi vyvíja, rozširuje sa obzor nepoznaného k pochopeniu duchovna. Psychiater hovoril o seansách uzdravovania, keď ide o umelé navodenie mechanizmu zážitku sugesciou, hypnózou. Sú to manipulatívne techniky, ktoré majú za cieľ uviesť médium do atmosféry určitého napätia až do stavu vybičovania mysle, pri ktorých dochádza až k hysterickému jačaniu, pádom na zem, po extázu tranzu. Výsledok ich nereálneho ovládania duše hraničí s narušením osobnosti obetí. Takéto zneužívanie ľudskej dôstojnosti je, samozrejme, nemorálne. Lekársky sú dnes tieto prejavy reakcií človeka vysvetliteľné. Procesy psychiky človeka sú už viac kontrolovateľné. A čo je dôležité – aj liečiteľnejšie. V súvislosti s prediskutovanou témou bol spomenutý Reinhard Bonnke, ktorý vykonával evanjelizačné misie v Afrike ako hnutie charizmatickej obnovy. Ďalej sa uvádzalo, že aj sekty napríklad fungujú v cykloch, v ktorých musia inovovať (asi tak trojročne) podávanie svojho učenia, aby bolo pútavé a oslovujúce. Jednoznačne sa treba vyjadriť, že manipulácia do náboženstva nepatrí. Človek má mať úplnú slobodu ducha, aby sa sám rozhodol v čo a komu chce veriť. Víťazstvo teológie je v tom, že oslobodzuje od samozvaných manipulátorov a chtivých ovládačov, ktorí hľadia len na svoj prospech a dobro. Ľudia musia byť slobodní a výber je len na nich. Viera našej ľudovej Cirkvi mi pomáha, ale aj tu platí, že náboženstvo sa nemôže zredukovať iba na morálku. Veď najdôležitejšia bola, je a vždy bude láska. Láska Boha a láska ľudí. A tá ma neustále každé nové ráno budí.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?