Oplatí sa konať dobro

Skôr by som však pochopil závisť ľudí tomu, komu to dobro vo veľkom preukazujú. Ale závidieť konanie dobra? Veď to je osobná dobrá vôľa každého dobrodinca. Možnosť robiť druhým dobre je našou najprirodzenejšou slobodou. Je to sloboda voľby, ktorú dostali prví ľudia v raji – mohli si vybrať, či budú jesť plody zo stromu poznania dobra a zla. Ktovie, ako by svet vyzeral dnes, keby sa rozhodli neodtrhnúť povestné jablko? Prejavom neposlušnosti voči Bohu sa sami vypovedali a vytvorili zo spoločenstva života s ním. Ale sloboda im zostala, aj keď s oslabenou vôľou a zastretým rozumom. Rozhodnutím sa pre dobrú alternatívu človek osobnostne narastá, lebo sloboda dobrom rastie, ono ju o ňu neoberá, a v nás sa tak upevňuje sila charakteru. A preto sa dobro oplatí spôsobovať. Je logické, že v záujme celospoločenského, ale i individuálneho dobra, existujú tiež zákazy a obmedzenia (napríklad nezabiješ, nepokradneš a podobne). V živote všetko treba robiť s láskou, aj vykonané dobro predpokladá túto dispozíciu srdca. „Miluj, a rob, čo chceš“, hovorieval cirkevný otec sv. Augustín, lebo s láskou sa ničím nepreviníš, ona je koreňom každého dobra. Je normálne, že dobrom sa netreba vychvaľovať, či vystatovať, veď ono sa chváli samo o sebe. Azda niekto zazerá, že sme dobrí? Či nemôžeme so svojím nakladať tak, ako uznáme za vhodné?Už starý žalmista píše: „Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života.“ A svätý Pavol píše Rimanom: „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.“ Ten, kto koná dobro, sám bude vo svojom vnútri šťastný, spokojný a bude sa mať aj v živote dobre, lebo spravené dobro sa mu mnohonásobne vráti. A to vám, dobročiniacim, dobrokonajúcim, dobrorobiacim, dobroprajným, zo srdca želám.