ktorú podáva kanonická vizitácia: „Na kopčeku popri ceste, čo vedie do Rosiny, postavili ju miestni obyvatelia s príčinlivosťou vtedajšieho pána farára Š. Ambruša a je zasvätená svätému Rochusovi na znak vďakovčinenia Pánu Bohu, že vo svojom milosrdenstve a dobrotivosti zachovať ráčil väčšinu miestneho obyvateľstva, ako aj terajšieho pána farára, keď po vypuknutí moru upadli do krajného nebezpečenstva.“Táto verzia spochybňuje povesť uvedenú v kronike DHZ o oslobodení grófa Wesselényiho, pána strečnianskeho hradu, z moci Turkov, čo malo byť podnetom k postaveniu kaplnky. Nejaká kaplnka tu mohla predtým stáť, zvlášť keď zoberieme do úvahy rok smrti grófa Františka Wesselényiho (1667). V tom období po okolí však plienili kuruci. „V roku 1738 prevzal farnosť Ladislav Báthory, ktorý bol veľmi horlivým kazateľom. Hlásal slovo Božie i vtedy, keď cítil, že ho už sily opúšťajú.“V roku 1760 je farárom František Škrekay, ktorý sem prišiel z Čadce. Má zásluhu na postavení sochy svätého Jána Nepomuckého. Menovaný dal vlastným nákladom doviesť kameň, zhotoviť a postaviť sochu. Socha stojí na rokokovo zdobenom pilieri. Neznámy autor ju zhotovil z pieskovca. Neskoršie bola natretá ochrannou vrstvou olejovej farby proti pôsobeniu poveternostných podmienok.V roku 1774 nasleduje Jozef Otrokócy, rodák z Púchova, ktorý v roku 1776 začal so stavbou nového kostola, ktorý bol dokončený v roku 1779, teda stavba trvala plné 3 roky. Kostol bol postavený zásluhou a nákladom Mikuláša Esterházyho. Zapísané je:„Kráľ v tom čase (okolo roku 1780) nariadil menovanému panstvu postaviť 12 kostolov. Medzi tieto kostoly patrí i náš, 2 sú pri Košiciach, 1 v Lutilej, 3 v Sudetoch a ostatné po území terajšieho Maďarska.“V roku 1796 bola postavená nová farská budova. Táto slúžila svojmu účelu vyše 200 rokov. Farár Štefan Bacho Bánovský, ktorý nastúpil v roku 1797, zadovážil hodiny, ktoré boli umiestnené na farskej chodbe. Z tých čias sa zachoval veľmi zaujímavý dokument. Presne podľa originálu je opísaný v kronike DHZ. Je to záručná listina, inak povedané quitancia.V roku 1805 bol rosinským farárom Ladislav Rászgha.V roku 1822 nastúpil Ján Janács, za pôsobenia ktorého vykonal nitriansky biskup Jozef Vurum kanonickú vizitáciu farnosti (rok 1828). Jej zápis sa nachádza vo farskej knižnici.Do tohto obdobia máme zaznačený zoznam duchovných správcov, ako boli uvedení do farskej služby a priblížení svojou činnosťou.
Buďme hrdí na svoju rodnú otčinu 4
Dôležitosť kanonických vizitácií. „V roku 1668 je farárom Pavel Oszlányi alebo Oroszlányi, za ktorého bol kostolík kurucmi vylúpený.“ „V roku 1683 (8. augusta) bol z nariadenia pánov lietavského hradu do Rosiny zaslaný duchovný Juraj Svach.“ „V roku 1684 prišiel Michal Vankovič, ktorý po 10-ročnom farárovaní odišiel do Turia, kde zomrel a je tam tiež pochovaný.“ Veľmi smutná doba prichádza na Rosinu za farárovania Štefana Ambruša, ktorý tu nastúpil v roku 1709. V roku 1713 vypukla totiž veľká morová epidémia, ktorá nepekne riadila medzi obyvateľstvom. V tom istom roku sa uskutočnila (zrejme ešte pred pohromou) kanonická vizitácia farnosti. V jej slovenskom prepise sa uvádza, že vtedajší farár bol 28-ročný. K farnosti patrili vtedy obce: Trnové, Višňové, Turie, Porúbka, Illové, Bytčica, Mojšová Lúčka a Stráňavy. V Rosine bolo 189 katolíkov, 11 luteránov, 100 detí, čo ešte nepristúpili k svätej spovedi a kojencov. Všetkých žijúcich v celej farnosti bolo 1642 osôb. Je tu opis starého kostola a tiež popis obcí k farnosti patriacich. Zaujímavý je dodatočný záznam o kaplnke nad Turím. Existujú dve podoby podania o jej vzniku. Hodnovernejšia je tá,
