Kríž bez lásky neunesieš...

Autor: Peter Ďuroška | 29.7.2016 o 19:02 | Karma článku: 7,88 | Prečítané:  105x

Človek si uvedomí hodnotu zdravia až vtedy, keď ho stratí. Keď ho prepadne nejaká choroba alebo ho prikvačí dajaký zdravotný problém.

Postupne začne navštevovať lekárov a tí ho nakoniec presvedčia na základe vyšetrení, že je skutočne chorý. A možno naozaj platí úsmevný výrok klasika: ten, čo si myslí v dnešnej dobe, že je zdravý, ten je iba zle vyšetrený. Sme tvory ľahko zraniteľné a málo odolné.

Človek zle dopadne najmä vtedy, keď podcení varovné príznaky ochorenia. Potom už iba chytá akoby zajaca za chvost. Dôsledky zhoršeného zdravia sa nielen viditeľne, ale aj citeľne prejavia naplno. Odstrániť treba v prvom rade príčiny zmien zdravotného stavu. A to nebýva niekedy ľahké. Doba na zotavenie a vyliečenie závisí od vážnosti a hĺbky vzniku ťažkostí.

Počas obdobia liečenia rôznych diagnóz má človek dostatok času zamyslieť sa nad sebou, nad svojím životným štýlom, nad svojimi prioritami. Sem-tam postačí urobiť radikálny rez, aký robí chirurg pri operačnom zákroku. Väčšinou je však potrebné spraviť opatrenia, ktoré sa dotýkajú priamo jeho duše. Treba mať vnútro otvorené úplne dokorán pre blahodarné účinky liečby. To nás poľudšťuje.

Utrpenie prinúti človeka bytostne dozrieť. „Bolesťou o bolesť, len tak je iskra“, napísal v jednej z básní spisovateľ Milan Rúfus. Jeho vyznanie je o tom, že vnútorné utrpenie môže z malej iskry zapáliť oheň veľkej obety. V nej sa sám Kristus identifikuje s trpiacim stvorením. Viera tohto velikána ducha v sebe niesla posolstvo, že človek má skrze bolesť možnosť odovzdať Bohu aspoň niečo zmysluplné. Ako hovorí jedno africké príslovie: „Nikto nevie a neverí, aké ťažké je bremeno, ktoré nenesie“. V nesení tejto ťarchy je skutočné svedectvo kresťanskej viery. A toho, čo nás presahuje.

Zdravie nie je nevyhnutnou podmienkou existencie. Príkladom toho je nespočetné množstvo chorých ľudí na svete, ktorí žijú i napriek nevyliečiteľným chorobám. Boh má  na starosti veľa ubolených pacientov. Necháva nás trpieť, aby sme mu dokázali svoju vernosť. Alebo aby nás nasmeroval na správnu životnú cestu. V Božom pláne spásy má miesto nielen tajomstvo bolesti a utrpenia, ale aj pre nás nepochopiteľné tajomstvo zla. Jestvuje však aj spôsob, ktorým nás Boh vychováva a ktorým nás prispôsobuje svojmu zmýšľaniu. Máme každodenne niesť svoj kríž osudu. Lebo s Kristom sme všetci naň pribití. To je privilégium pre tých, ktorí ho v živote nasledujú.

Podľa náboženského spisovateľa Carla Carretta platí pre zlo zákon: „Človek sa sám tresce svojou zlobou. Človek, ktorý hreší, vstupuje sám do svojho pekla a bude nútený mechanizmom, ktorý vyvolal, skusovať až do dna trpký kalich svojich pomýlení, svojej nadutosti, svojho sebectva, svojej neposlušnosti Božiemu zákonu“. Ako po chorobe nastáva uzdravenie, tak po hriechu nastáva odpustenie. Avšak s jednou podmienkou, ak máme oň záujem.

Boh nám dáva veľa šancí na zorientovanie sa v labyrinte tohto sveta a v ťažkých skúškach našej pozemskej existencie. Stáva sa, že Prozreteľnosť nám zoberie zdravie, aby tak zamedzila väčšiemu nešťastiu, aby tak zabránila šíreniu zla. Tu musíme rozoznať znaky Božieho milosrdenstva. Liekom na naše neduhy, zlozvyky, trápenia je jedine láska. S ňou možno premeniť aj prekážky na nové príležitosti dobra. Ak dokážeme znášať, čo nám Boh dáva znášať, tak to prinesie i úžitok. Keď nám kríž vrastá do duší, vtedy sa obohacujeme viac o duchovné hodnoty. Spoznávame, čo je pre charakter človeka najdôležitejšie a najpodstatnejšie.

Chorý človek je v hĺbke duše sám so svojím utrpením, hoci mu mnohí okolo pomáhajú (lekári, sestričky, rodina, spoločnosť). Snažia sa zmierňovať bolesti, obavy, prejavy choroby. Osobný príbeh utrpenia však každý len prežíva bytostne a individuálne. Starostlivosť a pochopenie najbližších sú najväčšou oporou pre trpiaceho. Doma i v nemocničných zariadeniach. A to bez akejkoľvek diskusie. Všetko je iné, keď ste milovaný. „Lásku bez kríža nenájdeš, kríž bez lásky neunesieš“, to sú známe slová svätého pápeža Jána Pavla II.

V čase, keď je stavebným materiálom tela bolesť, má človek jediné prianie. Aby čím skôr vyzdravel. Lebo v postihnutom tele klíči aj životaschopný duch. Fenoménom zdravia je skúsenosť s rozmermi bôľu. Prežité utrpenie skrášľuje, zušľachťuje dušu človeka. V mystike sa aj slabosť prijíma ako prostriedok k dosiahnutiu spásy. Čo nás nezlomí, to nás posilní. Ak nie fyzicky, tak iste mentálne. Mentálnou silou ducha je už spomínaná láska. Má neodškriepiteľne liečivé účinky.

Božia logika je pre nás veľakrát čudná. Ak má človek zachytiť hodnotu vecí pre nebo, musí  pochopiť nevysvetliteľné. Ťažké je nám ľuďom rozumieť, že v utrpení je ukrytá Božia láska. To je niečo na míle vzdialené našim predstavám. Podľa nás je to poriadny omyl. Ako len vysoko sú Božie myšlienky nad našimi myšlienkami, Božie cesty nad našimi cestami. Podľa Boha je sila v slabosti, veľkosť v malosti, moc v bezmocnosti. Rôzne premenné si môžeme doplniť do takejto Božej rovnice. Aké len chceme paradoxy. Pochopíme?

Ježišovo vykúpenie zachránilo ľudstvo, z tohto dôvodu máme nádej, že raz sa budeme cítiť lepšie a šťastnejšie. Ak nie tu na zemi, tak určite v Otcovej láske vo večnosti. Tam úplne všetko pochopíme... A dostaneme odpovede aj na nezodpovedateľné otázky.

„Najväčšie šťastie je byť cestou pre šťastie iných!“ (kňaz Jozef Jurina – autor knihy Vnútro otvorené dokorán)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

KOMENTÁRE

Viete, čo je oveľa väčší problém ako utečenci?

Orbánova vlada sa pýta desivé otázky, no dáva ešte desivejšie odpovede.

SVET

Rusko o zostrelenom lietadle klamalo. Dôkazy si vymysleli

Pred dvoma rokmi ukázali zábery dokazujúce vinu Ukrajiny.


Už ste čítali?