Vianočné zamyslenie: Milosrdný Boh je do nás zaľúbený

Autor: Peter Ďuroška | 20.12.2015 o 19:48 | (upravené 20.12.2015 o 20:24) Karma článku: 7,99 | Prečítané:  164x

Do obdobia adventu nádherne zapadá príbeh o návšteve Alžbety, ktorej bola Panna Mária príbuznou. Mária sa ponáhľala do hornatého judského kraja. Išla skoro 150 km cesty, aby potešila svoju tetu.

Keď Mária prišla do mesta Ain Karim, Alžbeta jej povedala: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

Advent je obdobím očakávania narodenia Spasiteľa. Keď som sa kedysi pýtal deti na náboženstve, na čo sa ony najviac tešia počas adventu, tak mi odpovedali, že na Vianoce. A hlavne na darčeky. Ich odpoveď bola typicky detská, ale úprimná. Veď aj my, hoci sme už dospelí, sa tešíme na materiálne dary. Máme to v povahe ľudskej prirodzenosti. Ale všetci do jedného, spolu s deťmi, by sme sa mali tešiť na najvzácnejší dar. Posiela nám ho z neba Boh Otec. On tvorí podstatu slávenia Vianoc. Bez Božieho Syna by Vianoce vôbec neexistovali. Tento nebeský dar je požehnaním pre celý svet a samo ľudstvo. Hmotné darčeky majú byť popri tomto dare iba čímsi vedľajším. Nezamieňajme si hodnoty a význam vianočných sviatkov. Dobrí rodičia učia svoje deti rozlišovať medzi týmito dôležitými rozdielmi vianočného tajomstva. Počas adventu vlastne očakávame narodenie Ježiša Krista v našom živote, v našich myšlienkach, slovách, skutkoch, teda v našich srdciach.  A to predpokladá zanechanie zloby, nenávisti, hriechov.

Alžbetin syn Ján Krstiteľ už pred vyše dvetisíc rokmi dával návod ako sa pripraviť na príchod Vykupiteľa, keď sa ho mnohí pýtali, čo majú robiť. Nabádal ich, aby si urobili poriadok vo svedomí. Nevymáhajte viac, nikoho netrápte, nikomu nekrivdite, buďte spokojní s tým, čo máte. Každému radil podľa jeho stavu. Ján bol vzorom charakteru vo svojej dobe, mal vlastnú tvár bez masky. Cenu vlastného života bol ochotný obetovať za to, aby jeho národ viedli ľudia morálne na výške. A za toto nekompromisné presvedčenie položil aj hlavu na klát. Bol hlasom volajúcim na púšti, ktorý vyzýval na urovnanie cesty pred Pánom. Ako mnohí v našej dobe, ktorí nezrádzajú svoje zásadné postoje za žiadny úplatok a výhodné spoločenské postavenie. Aký príklad dávame my dospelí svojim deťom?

Rehoľná sestra Damiána Baginová opisuje v knižke Aké darčeky nosí Ježiško príbeh malého dievčatka, ktoré pred Vianocami prosilo Ježiška, aby zmenil srdce jej otecka. Otec často pil, bil svoju ženu, vulgárne sa vyjadroval. Dievčatko si žiadalo, aby sa ocko obrátil na správnu cestu. Na Štedrý deň bol otec ako vymenený. Zdobil stromček, pomáhal manželke a aj sa s dcérenkou pohral. Spolu rozbaľovali darčeky. Hoci skromné, ale s pokojom. Lenže po štedrej večeri prišla návšteva. Dievčatko si ľahlo spať, ale počulo krik, zvady a hádky, a tiež samé nadávky a hrešenie. Rozhodlo sa z domu potajomky utiecť. V pyžame a papučkách. Rodičia si to všimli až ráno. Preľaknutý otec sa vydal dcérku hľadať. Cestou našiel v záveji jednu papučku a veľmi sa preľakol. Vtedy urobil sľub, že ak nájde dievčatko, tak zmení svoje správanie. Našiel ho u babičky živé a zdravé. Svoj sľub dodržal. Prestal piť a stal sa z neho starostlivý otec. Kvalitu nášho náboženského života by sme mali pokladať za najvážnejšiu vec.

Keď som sa ako prezlečený svätý Mikuláš v kostole spýtal detí, prečo prišli, odpovede boli rôzne. Ktosi povedal, lebo je sviatok jeho menín. Ďalší odpovedal, že modliť sa. Až na treťom mieste boli balíčky sladkostí, ktorými Mikuláš deti obdarúva. Položil som im však protiotázku, že či vedia, prečo  prišiel do chrámu svätý Mikuláš. Tu už hľadali odpoveď ťažšie, tak som im to prezradil. Pretože mám meniny, tak očakávam, že každé z detí mi dá darček. Z lavíc pozorných poslucháčov bolo počuť šum. Takúto reakciu nikto nečakal. Tak som všetkým vysvetlil ako to ten Mikuláš vlastne myslí. Chcel, aby ho obdarovali duchovným darom – modlitbou za svojich rodičov, starkých, súrodencov, spolužiakov, kamarátov, atď. Do Vianoc sa dá toho ešte dosť stihnúť. Svätý Mikuláš ako najobľúbenejší svätec detí ich má veľmi rád. Keby ich nemal rád, tak by asi nešiel robiť toto predstavenie. Potom by asi zostal radšej doma. Keby nás Boh nemal rád, tak by takisto neposlal na svet záchrancu v podobe svojho Syna. Zbytočné by bolo nebeské divadlo počas betlehemskej noci.

Pri vianočnom stromčeku majú mnohí rodičia najväčšiu radosť pri vybaľovaní darčekov z radosti svojich detí. Lebo radosť rozdávaním rastie. Sú to najkrajšie okamžiky v rodine. Radosť napĺňa celú rodinu šťastím. Je to škola lásky. A múdri rodičia túto školu lásky využívajú čo najviac. Mať radosť z cudzej radosti je vlastnosťou dobrosrdečných a žičlivých ľudí. Akú školu používate vy doma? Je to škola príkazov a zákazov? Alebo škola bitiek, hnevu, prísnosti, či iného násilia? Nie je nič krajšie pre rodičov ako keď im syn, či dcéra neustále opakuje – ocko, maminka mám vás rád, rada. Ale takisto to platí aj opačne. Nie je nič povzbudzujúcejšie pre deti ako keď im rodičia pripomínajú – máme vás radi, milujeme vás. Vtedy majú deti pocit bezpečia, istoty, bezhraničnej dôvery a bezpodmienečnej lásky. Majú zážitok z domova, do ktorého sa budú rady vracať. A vám, milí rodičia, sa vaša vľúdnosť taktiež v budúcnosti určite mnohonásobne v dobrom vráti.

Na Vianoce si pripomíname narodenie veľkej nádeje pre svet, narodenie úžasnej vernosti pre ľudstvo, narodenie najväčšej lásky pre vesmír. Čím viac sa človek vzdiali od Betlehema, tým viac sa priblíži bolesti a vystaví svoj život ťažkému osudu. Čím viac sa človek vzdiali od Betlehema, tým viac sa blíži k osobnej tragédii. Vzdialiť sa od posolstva Betlehema je životu nebezpečné. Je v tom obsiahnuté riziko večnej smrti. Neoplatí sa hazardovať s vlastnou spásou. Prísť k jasličkám znamená pristúpiť bližšie k raju. Lebo Betlehem je všade tam, kde je láska. Skutočný Betlehem s Kristom v duši môže byť nielen vo vyzdobených chrámoch, ale aj v rodinách, na pracoviskách, na úradoch, v obchodoch, hypermarketoch, teda všade tam, kde sa stretávajú ľudia. Všade tam, kde medzi sebou utvárajú dobré medziľudské vzťahy. Kde sa žije tak ako sa má v duchu evanjelia, čiže radostnej zvesti.

A hoci nám čím ďalej, ale tým častejšie v dňoch zimy nezamŕzajú kaluže, rieky, jazerá a mráz už tak nemaľuje ornamenty na okná ako kedysi, dôležité je, aby nám nezamŕzali srdcia a s nimi vzájomné vzťahy. A ak sú už poriadne zmrznuté, aby sa ľady pohli a roztápali. Neustále by sme mali v sebe oživovať Božiu milosť a nosiť v sebe cit milosrdenstva, ktorého rok vyhlásil pápež František. Rok milosrdenstva nám ponúka možnosť a dáva šancu konať dobré skutky, prejavovať súcit, rozdávať lásku, a tak mať skutočne milé srdce, plné Boha. Aby Ježiš nemusel čakať ďalší rok na naše obrátenie. Aby už tento rok mali Vianoce pre nás zmysel a aby sa malý Ježiško narodil aj v našej duši a v celom našom ďalšom živote.

Včera priniesli skauti do katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline betlehemské svetlo otcovi biskupovi Tomášovi Galisovi. Cez bránu milosrdenstva žilinskej katedrály prešli veriaci, aby prijali svetlo samého Ježiša Krista. Na Vianoce prichádza pravé Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka a celý svet. Osvecuje srdcia ľudí, ktorí ho dokážu vnímať a rozoznať. Má moc otvoriť a premeniť najhlbšie jadro ľudského vnútra. Od nás sa vyžaduje iba viera o veľkosti horčičného zrnka. Máriina viera musela byť omnoho, omnoho väčšia.  Jej príbuzná Alžbeta to vyjadrila celkom presne, že Mária je blahoslavená, lebo uverila, čo jej povedal Pán skrze archanjela Gabriela. Stojíme si naozaj aj my skalopevne za svojím presvedčením? Alebo sme ľudia vierolomní?

Neplatila aj o nás slová môjho profesora filozofie Silvestra Šoku z teologickej fakulty: „Človek je jediný tvor na svete, ktorý sa zdráha byť tým, čím je. Pôda sa nezdráha slúžiť rastlinám, rastliny sa nezdráhajú slúžiť zvieratám, zvieratá sa nezdráhajú slúžiť človekovi. Len človek sa zdráha slúžiť Bohu a radšej slúži hmote, ktorá je nižšia než človek. Človek sa zdráha byť dieťaťom Božím, zdráha sa oslavovať Boha“.

Urobme teraz na Vianoce pravý opak a dokážme, že sme si zaslúžili príchod nášho Spasiteľa na tento svet. Aby Alžbetina otázka z úvodu zamyslenia aj v nás prebudila Boží hlas a radosťou sa zachvelo naše vnútro, že prichádza spása do nášho domu, do nášho kostola, do nášho spoločenstva, do našej spoločnosti. Veď Ježiš nás miluje a má nás všetkých bezpodmienečne rád. Totálne a existenčne mu na nás záleží. Uznajte, či to nie je tá najlepšia devíza pre náš pozemský a neskôr večný život. Jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Boh je v skutku do nás zaľúbený, ako to povedal pápež František. Boh si nás stvoril pre seba a na svoj obraz, preto sme vždy hodní jeho lásky. A to nezávisle od našich zásluh.

Prajem vám požehnané vianočné sviatky a milostiplný nový rok! Matka milosrdenstva, oroduj za nás!

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu!

 

ThMgr. Peter Ladislav Ďuroška

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?