Stará sa o nich, ponúka im prácu, živobytie a vracia im prostú ľudskú dôstojnosť. Ona totižto v ich prípade vôbec nie je samozrejmosťou ako u nás ostatných.
Nedávno som počul jeho kázeň, z ktorej si stačilo zapamätať jednu ústrednú myšlienku. V skratke je to 3 x D – dávať druhým dobro. Nosnou témou jeho príhovoru bola obyčajná láska k človeku. Láska je najlepšou učiteľkou vo všetkom. Aj v otázkach života. Otcovstvo je úžasnou hodnotou. Aj to duchovné.
Keď som bol mladší (žeby som bol už starý? – našťastie pri mojich malých deťoch to necítim), tak som často počúval slová o vzornom otcovi v prísloví: postav dom, zasaď strom a sploď syna. Toto sa mi svojím spôsobom už splnilo. Utvoriť domov pre vlastnú manželku a deti, zasiať semienka v našom svete, zanechať po sebe dediča, to sa akosi podarilo, ale vychovať z potomkov dobrých ľudí, na to bude potrebného ešte veľa úsilia rodičov.
V Písme sa hovorí, že kto štedro seje, štedro bude aj žať. To je poslanie nás otcov – štedro zasiať do malých detských srdiečok poklady vzájomnej lásky, dobroty, úcty. Manželstvo a rodičovstvo bytostne znamenajú byť tu pre druhých. Bez takejto náplne nemajú žiadny zmysel a význam. Ich existencia je síce inštitucionálne podmienená, ale je dušu napĺňajúca.
Niektorí manželia očakávajú, že narodením dieťatka v ich rodine ešte viac utužia vzťahy. Opak však býva často krát pravdou, prítomnosť nových bytostí, malinkých stvorení, v mnohom komplikuje medziľudské vzťahy. Vznešenou úlohou rodičov je ustáť túto akoby nerovnováhu, narušenie dovtedajšej pohody, vyrovnať sa s novou skutočnosťou. Výchova detí vôbec nie je jednoduchá, ale s Božou pomocou sa dá zvládnuť.
Správny muž, poriadny chlap, hlava rodiny a predovšetkým milujúci otec nesie zodpovednosť za všetkých v pokrvnom spoločenstve. Najväčšou devízou do budúcnosti je venovať najbližším svoj drahocenný čas. A toho by sme potrebovali minimálne raz toľko ako máme, veď to veľmi dobre poznáte z vlastnej skúsenosti, však? Ako nám len vhodne padne, keď pri odchode z detskej izby večer po uložení do postele, niektoré z detí na nás zakričí: ocko, mám ťa rád.
Veru, nie nadarmo sa hovorí, že jeden dobrý otec je viac ako sto učiteľov. Najlepší vzor o rodičovstve si dieťa zapamätá zo svojej vlastnej rodiny. Ale platí to aj opačne. My musíme byť naším deťom príkladom hodným nasledovania, ideálom harmonickej rodiny, vzorom vrúcnych vzťahov. Lebo otcovská moc spočíva v láskavosti, nie v tvrdosti a prísnosti. Hoci sa môže stať, že potom niekto o nás povie, že sme moc mäkkí. Tu si však môžeme so sebou niesť vplyvy z detstva, z nášho prvého rodinného domova.
Najlepším spôsobom ako si udržať deti doma, je utvoriť im príjemné spoločné prostredie. Ako o tom pekne píše Doroty Parkerová: „ Ak dieťa žije v prostredí lásky, naučí sa, že svet je nádherné miesto pre život“. Drahí otcovia, držme si spoločne palce, aby sa nám životné dielo podarilo!