Veľkonočné zamyslenie - Krížová cesta hriešnika

Autor: Peter Ďuroška | 22.3.2015 o 13:56 | Karma článku: 8,37 | Prečítané:  216x

Dnešnou smrtnou (čiernou) nedeľou, keď sa v našich chrámoch zahaľujú všetky kríže, sa začala posledná časť pôstneho obdobia, ktoré vyvrcholí slávením veľkonočného týždňa, a to od Kvetnej nedele cez veľkonočné trojdnie (Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota) až do nedele zmŕtvychvstania Pána (alebo inak Veľkonočnej nedele).

Všetko sa to začalo súdnym procesom s Ježišom. Nasledovala krížová cesta. Zavŕšenie udalosti malo byť uskutočnené na Kalvárii, taký bol miestny zvyk - privilégium pre zločincov, vrchol pre odsúdených. „Tam ho ukrižovali“ (1 Jn 19,18). A odozva? Pre niektorých koniec prípadu, pre iných dej príbehu na pokračovanie - aj história má svoju nadväznosť. Naša doba má tiež nezodpovedané otázky - aj v nás sa všetko znova odohráva: dráma života - tragédia osudu - tajomstvo utrpenia - vina človeka.

Žiadame revíziu Ježišovho procesu, tak ako to pred rokmi urobil istý zahraničný právnik - výzvou štátu, na ktorého území sa nachádzajú posvätné miesta kresťanstva.

„Bádatelia po celé stáročia bádajú - a ešte nie sú zajedno - a usilujú sa zrekonštruovať presnú trasu, po ktorej šiel Kristus na svojej bolestnej ceste. Terajšia trasa jeruzalemskými uličkami všetkých nepresvedčuje. Ponechajme archeológom ich starosti a ich kamene. Každý z nás má možnosť s najvyššou presnosťou zrekonštruovať trasu krížovej cesty. Po cestách, po ktorých denne chodí. Po cestách práce, stretnutí a každodenných starostí.

Hriech a vykúpenie, bieda a spása, násilie a nežnosť, únava a veľkodušnosť, zbabelosť a odvaha, námaha a útecha, urážky a súcit, zrady a priateľstvo, vypočítavosť a schopnosť angažovať sa, tvrdosť a dobrota, krehkosť a milosrdenstvo, útek a návrat, bezočivosť a ľútosť, podlosť a slzy. To je dnes moja krížová cesta.

To je presná trasa - nad všetku pochybnosť a navzdory všetkým archeológom celého sveta - po ktorej Kristus kráča aj dnes. Dakto hľadá stopy dokonca aj medzi kameňmi, aby zistil, kade šiel Kristus. Ja upieram oči na svoju cestu, aby som videl, kade ide teraz.“

„Nemal vzhľad a nebol ani krásny, aby priťahoval náš pohľad, a nemal ani výzor, ktorým by sa nám bol zapáčil. Ľudia ním opovrhovali a ho odvrhovali. Muž bolestí, ktorý dobre vie, čo sú útrapy, a pred ktorým si ľudia zakrývajú tvár...“ (Iz 53,2-3).

Ecce,homo! Hľa, človek!

Boh v rukách ľudí, v moci človeka, sám vydaný napospas osudu. Pod vládou tých, ktorí majú možnosť (právo?) rozhodnúť, odsúdiť zo svojej nadobudnutej pozície. A za akú cenu? Poznamenávame: odsúdený z našej milosti - na smrť - to dávame druhým pocítiť. Z moci nášho úradu a spoločenského postavenia – nezabúdajte, vážení! A potom sa už len prizeráme - trp, človek! Vydaj sa na svoju poslednú púť - via crucis...

Cesta pádov a povstaní, cesta opustení a stretnutí cesta samého a všetkých so všetkým - koľké osudy ľudí v biede, bolesti a utrpení. Obeť je istá - ostatné úlohy sú k dispozícii nám. „Dakto uteká prenasledovaný svojím strachom, dakto si umýva ruky, dakto uráža, dakto štve proti druhým, dakto stojí na chodníčku, dakto sa stará len o seba, dakto spôsobuje utrpenie, dakto sa vykláňa z okien zvedavosti, dakto sa stáva spoluvinníkom, dakto zapiera, dakto zrádza, dakto si vybavuje svoje veci na účet druhého a dakto sa odvážne zapája a platí za to osobne.“

Ach, tie naše úlohy - ospravedlňujeme sa - ale obeť je istá. „Áno, to sa stalo Bohu. Bohu, ktorého ľudia súdili, ktorého ľudia zajali, ktorého ľudia fackovali, na ktorého ľudia pľuli, ktorého ľudia potupovali, ktorého ľudia odsúdili na smrť, ktorého ľudia zabili.“ Úbohý Boh - ten ukrižovaný. A hoci má nohy nehybné - stále k nám prichádza. A hoci má ruky pribité - všetkých nás objíma. A hoci má srdce ranené - neprestáva nás milovať. On, ktorý ťa chce zachrániť, človeče! „Áno. Príbeh, ktorý sa stal ľuďom. V Božej logike to znamená: byť porazení, aby sme zvíťazili, byť chudobní, aby sme obohacovali, byť neužitoční, aby sme sa ukázali potrební, zmiznúť, aby sme boli prítomní, stratiť, aby sme našli, dávať, aby sme mali, neznamenať nič, aby sme boli dôležití, žiť v temnote, aby sme prinášali svetlo, umrieť, aby sme žili, veriť v lásku ako v jedinú silu, ktorej nemožno odolať.“

„Zo všetkých stráň sa valí na nás súženie, ale nepodliehame. Bývame bezradní, ale nie sme zúfalí. Prenasledujú nás, ale nie sme opustení. Zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na svojom tele Ježišovo umieranie, aby sa v našom tele prejavil aj Ježišov život... Vraj sme zvodcovia, a predsa sme pravdovravní, vraj sme neznámi, a zatiaľ sme dobre známi, sme ako umierajúci, a hľa, žijeme, ako prepadnutí trestu, a predsa nie sme vydaní na smrť, vraj sme smutní, no my sa stále radujeme, ako chudáci, a predsa mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a predsa máme všetko“ (z Pavlovho listu Korinťanom).

Umučenie - príbeh, ktorý sa stal Bohu - príbeh, ktorý sa stal ľuďom. Možnosť ponúkaná svetu - byť sami sebou. Až vtedy to pochopíme - prečo trpieť, prečo znášať bolesť, prečo sa umárať v slabosti. Aj tak nikto nevie a neverí, aké ťažké je bremeno, ktoré nenesie.

Až sem sme museli prísť na nasej ceste. Až tu dostáva všetko pravý zmysel - vo viere a v nádeji, ale i s obavou a pochybnosťami. Pýtam sa - môžem sa odvážiť vysloviť tak úžasnú pravdu, tak neuveriteľnú skutočnosť?

Tajomstvo veľkonočného rána – vzkriesenie... Láska, ktorá zomrela, nemusí zostať navždy mŕtva. Aj ona môže vstať z mŕtvych, vrátiť sa medzi živých - k novému spôsobu existencie a bytia.

„Putujeme spolu, slnko nám žiari v tvár ako do Emauzu učeníkov pár. V tichom rozhovore ide spolu s nimi milovaný Majster zmučený bez viny.

Vo večernom šere takto s nami kráča a ticho k nám vraví naša mŕtva láska. Známe sú jej hĺbky duší našich zradné pozná každú tajnosť, ktorá v srdci vládne.

Objasňuje, učí, ako sme zhrešili: vy ste ma zavrhli a na kríž pribili. Potupili ste ma v purpure odetú, s tŕňovou korunou, krvavú, dobitú.

Za vás som zomrela, ale tu som znova, kráčam spolu s vami ako bytosť nová. Vtedy sme spoznali pútničku na ceste. Vzkriesená láska zažala nám srdce.“ (C.P.Meyer, Mŕtva láska)

„A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám“ (1 Jn 4,16).

To je konečné víťazstvo života nad smrťou. Bez zmŕtvychvstania niet vykúpenia. V kríži je naša spása a naša záchrana. A nadovšetko v Kristovi. Na druhej strane jeho kríža je miesto pre Teba, človek. Nezabudni ľudstvo - pre každého z nás, pre celé stvorenie. A keby nám srdce niečo vyčítalo, vedzte, že Boh je väčší ako naše srdce. On vie všetko (porov. Jn 3,20).

Požehnanú Veľkú noc, moji milovaní! Nech vás vzkriesený Kristus premení svojou svätosťou, obdarí svojou láskou, prežiari svojím svetlom a požehná svojím pokojom!

 

Poznámka - citované časti uvedené bez označenia autora a udania prameňa sú z diela A.Pronzata: Krížová cesta hriešnika.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?