Rok Sedembolestnej - farská púť do Marianky

Autor: Peter Ďuroška | 2.5.2014 o 13:47 | (upravené 2.5.2014 o 13:52) Karma článku: 6,99 | Prečítané:  261x

1. mája, na sviatok svätého Jozefa, robotníka, sa uskutočnila ďalšia spoločná púť farnosti Rosina v Roku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky nášho slovenského národa. Po Šaštíne tentokrát opäť do posledného miesta zaplnený autobus smeroval k najstaršiemu pútnickému miestu na Slovensku, a to do Marianky. Pokiaľ niektorí sviatok práce oslavovali prácou na poli, v záhrade, či na stavbe alebo ako náš šofér autobusu, tak my sme pre zmenu putovali a urobili si duchovný program.

Nakoľko na diaľnici pri Trenčíne došlo k dopravnej nehode kamióna, tak polícia v tejto časti odklonila dopravu na starú trasu po dedinách. To nám v podstate vyhovovalo, lebo spiatočnou cestou sme sa chceli zastaviť pri hrobe dôstojného pána dekana Michala Gallu, ktorý v našej obci pôsobil v rokoch 1969 – 1981, vlastne až do smrti. Odpočíva na cintoríne v Dobrej, vo svojom rodisku pri miestnom kostole, na ktorom má pripevnenú pamätnú tabuľu (za bývalého komunistického režimu bol politickým väzňom). Zapálili sme mu na hrobe sviece a kahance, spoločne sme sa pomodlili, v tichu pospomínali a pobrali sme sa ďalej. Osobne mám na nebohého pána dekana pekné spomienky, osem rokov som pri ňom miništroval. V autobuse nám pán farár Stanko Vnuk priblížil Marianku informáciami z histórie, pomodlili sme sa ruženec, zaspievali zopár piesní. V roku 1986 som navštívil tunajší pútnický areál po prvýkrát ako bohoslovec a potom počas vysokoškolských štúdií v Bratislave som tu bol veľa ráz. Areál bol ako spustnutý, zanedbaný, kláštor zdevastovaný s rozbitými oknami, ošarpanými múrmi, prepadnutou strechou, kostol tmavý, začiernený, stuchnutý. Dnes je všetko pekne zrekonštruované, areál je upravený, kostolné maľby zreštaurované, kláštor slúži svojmu účelu, žijú tu rehoľníci – tešitelia. Aj ostatné vonkajšie stavby a kaplnky sú obnovené. A nehovoriac o obci, kde zavládol čulý stavebný boom, dedina sa rozrástla do šírky, novostavby pribúdajú. Snáď to bude na prospech veci a nie na úkor množstva pútnikov, prichádzajúcich na toto posvätné a milostivé miesto. Na pravé poludnie sme teda šťastlivo dorazili do Marianky, kde sme ihneď mali svätú omšu. Duchovný otec nám prítomným pripomenul význam putovania a hlavne mužom dal za vzor spravodlivosť, starostlivosť a vernosť svätého Jozefa, príkladného manžela Panny Márie a pestúna Ježiša Krista. Vyzdvihol jeho vieru a bezhraničnú dôveru v Boha, s ktorými bol veľkou oporou Svätej rodiny. Všetci sme si vyprosovali Božie požehnanie na príhovor Božej Matky, ktorej milostivá soška sa skvie na hlavnom oltári baziliky minor (menšej). Po skončení svätej omše sme boli posilnení na duchu, naša duša bola nasýtená, ale bolo potrebné posilniť sa aj na tele. V príjemnom prostredí pútnického areálu sme si oddýchli na lavičkách a ulahodili i telu prineseným jedlom z domu. O tento servis sa postarala moja dobrá manželka, aby sme náhodou nezahynuli od hladu. Potom sme si vykonali pobožnosť krížovej cesty na miestnej kalvárii, ktorá má štrnásť zastavení sôch zobrazených v životnej veľkosti. So zamyslením pri zaujímavých kaplnkách a s modlitbou na perách počas chôdze medzi jednotlivými zastavenia sme sa dostali takmer na vrch priliehajúceho kopca. Smerom nadol sa išlo dosť strmo, ale odmenou nám bol prameň vody, ktorý tu nazývajú svätou studňou. Dole sme sa pristavili pri jaskynke so sochou Panny Márie lurdskej, popri ktorej je veľké množstvo ďakovných tabuliek z mramoru. Sú tu umiestnené rôzne poďakovania za vyslyšanie prosieb, za pomoc, za uzdravenie a im podobné vo viacerých jazykoch. Po zakúpení suvenírov pre najbližších, ktorých sme nechali doma, sme sa v kostole ešte pomodlili korunku k Božiemu Milosrdenstvu a po malom občerstvení sme sa s pútnickým areálom rozlúčili. O dve naše malé deti sa starala u nás krstná mama staršieho synčeka. Je vždy veľmi ochotná a rada nám pomôže aj cez prázdniny, pretože s manželkou nemáme toľko dovolenky. Ako učiteľka sa im vie dobre venovať a aj samotné deti sú rady, že majú zmenu. O to krajší vždy býva náš návrat. Za sestrinu starostlivosť, ochotu a obetovanie svojho voľného času sa chcem srdečne poďakovať. Ona to proste s tými našimi drobcami vie, lebo má už dve dospelé dcéry. Cesta späť po diaľnici nám utekala rýchlo, čosi sme sa ešte pomodlili, pospievali a zostal čas aj na vtipy z anekdot kapucína Fidéla Jurkoviča a príbehy zo spomienok slovenského maliara Jozefa Hanulu. Páter vyznáva, že smiech má priaznivý účinok na zdravie človeka. Stretnutia medzi živými ľuďmi majú byť s úsmevom na tvári, hoci rozlúčky často bývajú so slzami v očiach. Úsmev je prvé priateľské gesto voči blížnemu. Je dobrom, ktoré nemožno kúpiť, ale iba darovať. A nikto tak nepotrebuje úsmev ako ten, čo ho nevie darovať iným. Nemáme šetriť takýmito gestami a znakmi priateľstva, máme si robiť vzájomne radosť v malom, aby sme napokon dosiahli aj večnú radosť v spoločenstve svätých v nebi. Chceme sa poďakovať pánovi farárovi za zorganizovanie púte, za zmysluplne strávený deň, za bohatý duchovný program, za prívetivé slová a úsmev, ktorý ho pri našich vzájomných stretnutiach zdobí. Máme svojho duchovného otca radi a sme mu vďační za všetko, čo pre nás robí. Nech Pán odmení jeho námahy a úsilie v pastoračnej službe. Vďaka Bohu za všetky dobrodenia a vyprosené milosti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?