Poďakovanie učiteľkám našich škôl (snov)

Autor: Peter Ďuroška | 27.6.2013 o 15:06 | Karma článku: 5,70 | Prečítané:  643x

Opäť sa priblížil koniec školského roka a pre školákov nastáva čas zúčtovania, čas zhodnotenia celoročných výsledkov vzdelávania. Každé vynaložené úsilie býva odmenené dobrými známkami. Ale takéto konštatovanie nemusí vždy platiť. Niekedy môžu byť známky na vysvedčení skresleným obrazom o žiakovi, lebo do komplexného vyhodnotenia usilovnosti vstupuje mnoho subjektívnych faktorov. Oznámkovanie nie vždy zodpovedá realite učenia toho ktorého študenta. Pri skúšaní aj žiak potrebuje povestné šťastie, lebo nie je možné všetko vedieť na sto percent. Vo vzdelávacom procese veľa zohráva aj rodinné zázemie, školské prostredie, vzájomné sympatie, ale v prvom rade výchova. Lebo aj správanie žiakov sa vo vysvedčení objaví. Takisto záujmová činnosť a účasť na rôznych krúžkoch.

Našej rodiny sa škola zatiaľ netýka, iba ak okrajovo. Máme ešte len dvoch malých škôlkarov, ktorí v tomto končiacom sa školskom roku chodili spolu do triedy mravčekov. Pri staršom synovi, ktorý navštevoval materskú školu už aj vlani, si tu celkom dobre zvykla i naša mladšia dcérka. Spolu pekne zvládli celý školský rok pobytu v predškolskom zariadení v priestoroch základnej školy, hoci ich teraz čaká ešte jeden prázdninový mesiac pobytu v starej škôlke, lebo s manželkou nemáme toľko dovolenky. Zhodou okolností sa mi do rúk práve v tomto čase dostal album fotografií z obdobia začiatkov starej škôlky v cirkevnej budove. Fotky zachytávajú viaceré generácie detí od roku 1956, ktoré sa tu v priebehu fungovania vystriedali. Našiel som sa medzi nimi spolu aj s dvomi sestrami a mamou, ktorá tu pracovala ako kuchárka. Zaspomínal som si na naše starostlivé panie učiteľky, z ktorých niektoré už nie sú medzi nami. Je tu zdokumentovaná výstavba a úpravy školského dvora z roku 1969, stavba altánku, v ktorom sme sa radi hrávali, nových pieskovísk, okrúhlych stolov so sedačkami, či nových hojdačiek a preliezok. Isté obdobie predtým tu existovala základná škola. Na fotografiách v pozadí máme možnosť sledovať výstavbu nového nákupného strediska (v roku 1975) hneď vedľa areálu škôlky. Pamätám si, že keď som sem chodil, tak sa robili prvé výkopové práce pod zmienený obchod a bagre zo zeme vyberali mnoho pozostatkov ľudských kostí. Kedysi dávno v minulosti na tomto mieste totižto stál prvý kostol, okolo ktorého bol pôvodný rosinský starý cintorín. Historia domus uvádza prvý kostolík z roku 1645, ale už predtým tu musel nejaký stáť, lebo Rosina je farnosťou od roku 1400 a v roku 1420 sa zmieňuje i rosinský farár Andrej Mile. Zaznamenaný je aj rok 1514 ako dátum postavenia starej fary. Spomienkami som trochu odbočil k histórii obce, ale každý rád si zaspomína na tie roky predošlé. Staré zažltnuté čiernobiele fotografie, od ktorých som sa vzdialil a ku ktorým sa opäť vraciam, nám pripamätúvajú všelijaké akcie detí z materskej školy. Sú tu nielen fotky jednotlivých ročníkov predškolákov, ale tiež z vystúpení pri spoločenských príležitostiach, z karnevalov, z besiedok, z mikulášskych nádielok. V súčasnosti takisto škôlka usporadúva rôzne podujatia pre deti, pre rodičov, pre starých rodičov. Naše deti sa tešia na takéto akcie, zvlášť keď sú do nich zapojení ockovia a maminky. Tvorivé dielne (ako to dnes zvykneme nazývať) sa konajú pred Vianocami – zdobenie medovníkov, pred Veľkou nocou – zdobenie vajíčok, besiedky a posedenia z iných príležitosti majú svoje neopakovateľné čaro. Program ku dňu matiek v máji, program ku dňu otcov v júni spojený s hrami a s grilovačkou rodičov sa stávajú neodmysliteľnou tradíciou moderného školstva. Človeka teší pri srdci a nadchýna ho radosť z radosti vlastných detí. Nádherné úsmevy, rozžiarené očká, srdečné objatia, napredovanie v zručnostiach, recitovanie básničiek, spievanie pesničiek, sú najkrajšou odmenou za vynaloženú námahu, za výchovné úsilie rodičov a vzdelávanie od samotných učiteliek. Načim nám na konci roka vysloviť obrovské poďakovanie za celoročnú prácu, ktorá nie je len prácou, ale aj vznešeným poslaním. Hoci nie vždy budú všetci spokojní a niektorí môžu mať výhrady, tak ako to býva i v situáciách žiakov pri koncoročnom vysvedčení, predsa treba vzdať poklonu, úctu a obdiv týmto ženám – učiteľkám, ktoré neraz zastupujú vo výchovno-vzdelávacom procese matky a suplujú povinnosti nás rodičov. Za to im teda patrí veľká vďaka. Veď koľkí sa už vyjadrili, že všetko, čo vedia, sa naučili v materskej škole. Ja tvrdím, že aj v tých nasledujúcich sa človek veľa naučil (na základnej, strednej, vysokej) pre svoj život, keď chcel a mal záujem. Takže milé panie učiteľky, moje, naše i našich detí, prijmite aspoň takto vrúcne poďakovanie. Deti to možno zajtra v posledný deň školského roka prejavia kytičkou kvetov, nejakou sladkosťou, malým darčekom, stiskom ruky, milým slovkom. Ale ja to za nás rodičov robím verejne a vôbec sa za to nehanbím. Niektorí budú nadávať, tak ako je to v prípade dostania zlých známok, niektorí budú radi, že je konečne koniec školy, škôlky, ale podaktorí nechceme zabudnúť na tie krásne, staré a dobré detské časy. Tak ako nám to pripomínajú ošúchané albumy fotografií a archívne zábery. Prajem vám všetkým pekné spomienky a ešte krajšie prázdniny. Oddýchnite si, načerpajte nových síl, aby ste naďalej mohli plniť zmysluplné poslanie pri výchove a vzdelávaní ďalších generácií detí. Samozrejme, že toto moje poďakovanie sa vzťahuje aj na mužov - učiteľov, profesorov, ktorí ma počas školských rokov vyučovali resp. prednášali.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?