Farská púť do Krakova

Tu istý čas prežila i zomrela omilostená duša sestra Faustína Kovalská. Narodila sa v roku 1905 v obci Glogowiec, zomrela mladá iba 33-ročná v roku 1938. Jej pozostatky a relikvia sú uložené v tunajšej kláštornej kaplnke. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil v roku 1993 za blahoslavenú a v jubilejnom roku 2000 za svätú. Apoštolka Božieho Milosrdenstva mala počas života mystické zážitky, vízie, zjavenia, skryté stigmy, čo podrobne opisuje vo svojom Denníčku. Chýr o svätosti jej života rástol spolu so šírením náboženského kultu k Božiemu Milosrdenstvu a v miere milostí vyžiadaných prostredníctvom jej príhovoru u Boha.V areáli vedľa starého kláštora vyrástla nádherne vybudovaná moderná bazilika, pod ktorou sa nachádzajú miestnosti pre pútnikov rôznych národov a národností. Jedna z nich patrí aj nám Slovákom. Sú to priestory určené na stretnutia ľudí, dýchajúce pokojom a atmosférou milosrdenstva. Krátko po našom príchode nám tu sympatická rehoľná sestrička predniesla prednášku o podstate úcty k milosrdnému Ježišovi. Tá spočíva v dôvere k Bohu bohatému na odpúšťanie, lebo je plný milosrdenstva (má milé srdce). Dôvera, ktorá je aktom vôle, slobodného rozhodnutia, nie pocitov. Jedine takáto zaručuje dosiahnutie lásky spojenej s prísľubmi Božieho Milosrdenstva. Čím viac človek dôveruje, tým viac milostí získava.Boh si vyberá časy, miesta a ľudí na uskutočnenie svojho poslania vo svete. Milosrdenstvo k druhým, k blížnym, a to vždy a všade, je druhým aspektom zmieňovanej úcty. Prejavuje sa skutkom, slovom, modlitbou. Každý deň vykonať aspoň jeden z týchto úkonov milosrdenstva. Veď koľko našich zranení pochádza z neodpustenia, z neporozumenia, z nelásky k ostatným? Treba v tomto smere napraviť, čo sa ešte dá urovnať. Zjednať nápravu z rôznych nespravodlivostí, krívd, previnení, hriechov. Hoci by boli sfarbené ako šarlát. Ešte stále je čas na obrátenie sa, na návrat márnotratného syna.Po svätej omši v kaplnke, ktorú celebroval rosinský pán farár, sme dostali rozchod a možnosť súkromne ponavštevovať priľahlé priestory celého komplexu. Spolu s manželkou sme sa poprechádzali po areáli zvestujúcom Božie požehnanie. Stále sa dobudúva, neďaleko na kopci stavajú pastoračné centrum Jána Pavla II. Navštívili sme dom, kde bývala ctihodná sestra Faustína. Za sklom bolo vidieť repliku jej kláštornej cely. Neobišli sme ani kaplnku večnej adorácie s prítomným eucharistickým Kristom. Nenechali sme si ujsť úžasný výhľad na panorámu mesta Krakov z veže baziliky, ktorá je vysoká 76 metrov. Pomodlili sme sa aj priamo v nedávno vybudovanej bazilike, ktorú poctili návštevou už dvaja pápeži (Ján Pavol II. a Benedikt XVI.). Kaplnku, kde mala svätá Faustína videnia, nadprirodzené stavy a mystické zážitky, sme si v priebehu dňa pozreli viackrát. Boli sme tu prítomní i na modlitbe korunky k Božiemu Milosrdenstvu o 15. hodine, teda v hodine milosrdenstva, keď Pán Ježiš zomrel za nás na kríži. Zbožnosť a viera Poliakov je obdivuhodná. Prvoprijímajúce dietky sa sem chodia pokloniť a poďakovať v bielych rovnošatách. Samotná starostlivosť o pamiatky a úcta k relikvii svätej Faustíny, k tichu na posvätnom mieste pred vyloženou sviatosťou Oltárnou sú príkladné. U nás je také čosi len veľmi málo vídané. Sväticu si tu priam privlastňujú. Pán kostolník sa o nej pekne vyjadroval ako o „našej milovanej sestre“. Rozprával príbeh z jej života, keď tam videla prichádzať samého Ježiša v podobe úbohého žobráka a dala sa mu najesť.S manželkou sme naše manželstvo zasvätili taktiež Božiemu Milosrdenstvu. Svadbu sme mali totižto na vigíliu tohto sviatku (druhý veľkonočný víkend). Aj z tohto dôvodu sme sa teda radi vybrali na púť do Krakova, kde sa nachádzajú prvopočiatky úcty k Božiemu Milosrdenstvu. Doma sa každý večer spoločne s deťmi v spálni modlíme pred obrazom milosrdného Ježiša, zo srdca ktorého vyžarujú dva lúče lásky (biely znamená vodu, ktorá ospravedlňuje, červený zas krv, ktorá je životom duše). Zverujeme sa do Božej lásky – žehnaj nás a zachovaj vo svojej láske aj všetkých našich drahých! Na obraze sú slová, ktoré svätej Faustíne nadiktoval samotný Ježiš: Ježišu, dôverujem Ti! Chcel, aby sa úcta k Božiemu Milosrdenstvu postupne rozšírila do celého sveta, čo sa vďaka Božiemu služobníkovi Jánovi Pavlovi II., blahoslavenému pápežovi, aj uskutočnilo.Domov sme si priniesli skvelý zážitok, načerpali sme duševných síl i duchovné bohatstvo nesmierneho milosrdenstva a veľkej Božej lásky, objímajúcej celý svet. Chceme naše deti vychovávať v presvedčení, že Pán Boh nás má všetkých veľmi rád, každého miluje bezpodmienečnou a nezištnou láskou. Nie vo vedomí, že On je ten, čo trestá hriešnikov a spôsobuje nám niečo zlé. Nie veru tak, lebo On nás v prvom rade miluje a obetoval sa za nás, pre našu spásu. Trestáme sa len my sami. A preto je dôležité posolstvo z Krakova – Lagievnik pre každého jedného z nás, že na nás čaká s otvorenou náručou ako milujúci Otec a nezatvára pred nikým dvere. Okrem prípadu, že ich zabuchneme sami. Dôverovať v Jeho milosrdenstvo sa oplatí. Aspoň pre spásu vlastnej duše a nám milovaných osôb. Vypočítavosť tu nemá miesto.