Vzkriesený Kristus nás čaká v Božej sláve

Nielenže akoby Krista nebolo v prázdnom hrobe, ale ako keby ho vôbec nebolo na našej planéte. Mnohým ľuďom toto „niet ho tu“ akosi vyhovuje, nepotrebujú Boha, lepšie povedané nechcú ho vo svojom živote. Nechcú vidieť odvalený kameň hrobu, ba práve naopak sami hádžu ťažké skaly na otvor a privaľujú ďalšie balvany na vstup do priestoru stretnutia s tajomstvom viery. Ale na Veľkú noc zaznieva neustále dookola opakovaný mohutný hlas Cirkvi: „Ježiš žije!“Ako výstižne to povedal nový pápež František pri slávení veľkonočnej vigílie, že máme strach z Božích prekvapení, z novosti života, ktorá premieňa našu i svetovú históriu. Boh nás prekvapuje v dobrom, nie v negatívnom zmysle, lebo veľké veci urobil s nami Pán, a z toho máme obrovskú radosť, prameniacu zo splnenia Písma svätého, z Božích prisľúbení. Len si treba pripomenúť, čo predpovedali proroci a čo o sebe predvídal Ježiš. Spomeňme si na všetko, čo sme my s ním hodnotného, zmysluplného zažili. Pamätajme, čo sme s ním prežili v krušných chvíľach skúšok, rôznych prekážok a náročných situácií. Nehľadajme teda v smrti mŕtveho Syna Božieho, ani jeho telo, keď On je živý. „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“, spytujú sa apoštolov. Ježiš Kristus je večným dneškom Boha. Konajme neprestajne v Eucharistii pamiatku Pánovej večere, často prijímajme nebeský pokrm v kúsku chleba, ktorý je pre nás darom neba. Lebo materiálne bohatstvo nám nezaručí ani zdravie, ani dobré srdce, ani pokoj duše, ani dlhý vek, ani Božie kráľovstvo. Iba Božia láska nikdy nezomiera, tá večne trvá. A v nikom inom niet spásy. Iba v Kristovi! Či nemal všetko to, čo sa udialo, Mesiáš pretrpieť a tak vojsť do slávy? Do slávy svojho Otca, kde nás všetkých s láskou a v Božej láske ako vzkriesený Pán očakáva.Nebo a zem sa tešia z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste, aleluja!