Svätá Terézia z Lisieux – Terezka od Dieťaťa Ježiša (Ježiškova)

Autor: Peter Ďuroška | 1.10.2012 o 12:15 | (upravené 1.10.2012 o 12:59) Karma článku: 5,73 | Prečítané:  2028x

V cirkevnom kalendári pripadá na dnešný deň spomienka na veľmi obľúbenú, ba až populárnu sväticu Terezku Ježiškovu. Aj naša malá dcérka dostala meno podľa tejto vznešenej karmelitánskej rehoľníčke. Bohu zasľúbená svätá, ktorá žila iba dvadsaťštyri rokov, nás učí mnohému dobrému a má čo i dnes povedať svojou spiritualitou modernému uponáhľanému človeku, hoci zomrela 30. septembra 1897 (teda pred 115 rokmi). Niekoľko pekných a povzbudivých myšlienok sa pokúsim predstaviť v nasledujúcom blogu.

Obľúbil som si svätú Terezku a jej príkladný cnostný život, najprv ako malého dievčaťa, potom krehkej dievčiny a napokon i dospelej mladej ženy. Možno aj kvôli nábožnému životu jej hlboko veriacich rodičov, ktorí boli Cirkvou vyhlásení za blahoslavených. Sú nám skutočným vzorom a príkladom kresťanského prežívania života viery, nádeje a predovšetkým vzájomnej lásky. V duchu zmýšľania ich svätej dcéry objavujúceho sa v známej náboženskej piesni s názvom Mojím povolaním je láska, ktorá pokračuje v refréne slovami darovať všetko, darovať seba (Bohu, blížnym). Taká bola Terézia s priezviskom Martinová. Zaujímala ju iba láska. Chcela ísť po smrti do neba, aby mohla robiť dobro na zemi. Aby mohla uskutočňovať prísľub, že odtiaľ zošle na zem dážď ruží v podobe Božích milostí pre ľudstvo. Svojím životom ohlasovala milosrdnú lásku Boha ku všetkým ľuďom. Je nielen patrónkou misií, ale aj učiteľkou Cirkvi, za ktorú ju vyhlásil blahoslavený pápež Ján Pavol II. v roku 1997 na sté výročie jej úmrtia. Učila, že láska je v živote človeka najdôležitejšia. Len láskou sa môžeme zmocniť neba. Prostredníctvom vlastnej malosti, ktorá nás učí pokore. Prostredníctvom obetavej lásky, ktorá nás učí dôvere. Nemožno tu nespomenúť mimoriadnu duchovnú zrelosť svätej Terezky, ktorá sa u nej prejavovala už od skorého detstva. Len ako trojročná sa rozhodla neodoprieť nič dobré Pánu Bohu. Osobitným zážitkom milosti bolo pre ňu prvé sv. prijímanie, prijatie sviatostného Krista vždy skutočne prítomného v eucharistii, v oltárnej sviatosti. Ako 15-ročná vstúpila do kláštora, lebo sa nevýslovne túžila spojiť so Spasiteľom v obete. Pochopila, že jej miesto je v srdci Cirkvi, v duchovnom povolaní a poslaní. V láske, ktorá objíma svet. V centre života, v ktorom sa stretávajú všetky povolania, všetky časy, všetky miesta. Hlboký vnútorný život, ktorý viedla, ju primäl k poznaniu vlastnej nepatrnosti. Tešila sa, že Boh zvlášť miluje maličkých a láska si ich ako matka svoje dieťatko. Iba malosť dieťaťa a detské zmýšľanie nám môžu prezradiť ako získame otvorenosť srdca potrebnú k večnej spáse. Dieťa vie, že samo od seba nie je ničím, že nič nemá a samo o sebe nič nezmôže. Z úprimnosti tohto detského vedomia pramení pohľad, ktorý je na každom jednom dieťati najdetskejší. Smerom nahor obracia svoje očká, smerom hore vystiera svoje rúčky. K ockovi a maminke, tam hľadá oporu, tak ako dospelý človek hľadí do výšin ku Bohu, k nebesiam. Avšak čím je človek starší, tým viac mu hrozí nebezpečenstvo, že pod ťarchou krížov života a viny hriechov sklopí svoj zrak dole. A práve tu je dôležité vyznanie Božieho dieťaťa pozerajúceho nadol, aby opätovne zdvihol oči smerom vyššie. Človek je zdravý vtedy, keď je v ňom zdravé sebavedomie dieťaťa, lebo to najdetskejšie na dieťati je zároveň tým najľudskejším na človeku. Malá cesta duchovného detstva sv. Terézie z Lisieux poukazuje na najtajomnejší vzťah zo všetkých jeho vzťahov, a to je vzťah k neviditeľnému Bohu. Svätá svojím životom dokázala, že Boh miluje každého človeka bezpodmienečne a tiež bezhraničnou láskou. A človek unášaný Božou láskou je schopný robiť i tie najnepatrnejšie veci veľkým spôsobom. Často sa v najmenšom prejavuje najväčšie. Terézia odhalila nový štýl svätosti, ktorý hrdinstvo zahaľuje šatom nenápadnosti, čo má význam pre modernú cestu svätosti každého jedného z nás. Veď kto vie dnes s istotou povedať o druhom, ako trpí, ako znáša každodenný kríž spolu s Kristom? Svätí nikdy neumierajú, zanechávajú nám svoj duchovný testament. Tak ako aj svätá Terezka Ježiškova, keď napísala pred smrťou jednému misionárovi: „Ja neumieram, vstupujem do života. A všetko to, čo vám nemôžem povedať tu na zemi, dám vám pochopiť zhora z nebies.“ Alebo ešte krajšie je to vyjadrené v myšlienke: „Nezoberie ma smrť, ale Boh!“ Aký úžasný príklad viery a nádeje pre nás veriacich kresťanov. Iba láska má cenu. A akú hodnotu má pre nás svätá omša, v ktorej sa Kristus za nás obetuje a dáva sa nám za pokrm? On sám je nám posilou na ceste do večnosti, tak ako bol i pre obrovské množstvo svätých ľudí, ktorých Cirkev povýšila pre hodnosť úcty na oltári. V Ježišovej obeti na kríži sa prejavila najväčšia láska - láska Boha k ľudstvu. Dal život za spásu sveta. Svätá Terezka Ježiškova, oroduj za nás! Obvlášť za našu rodinu, v ktorej tvoje meno nosí naša malá dcérka.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?