Povýšenie svätého kríža

Autor: Peter Ďuroška | 14.9.2012 o 17:49 | (upravené 14.9.2012 o 18:00) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  158x

Na dnešný deň pripadá v Cirkvi sviatok Povýšenia svätého kríža. Ukrižovanie a smrť na kríži boli kedysi považované za najpotupnejšiu formu popravy. A takýmto spôsobom zomrel Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta. Ľuďmi znevážený, opovrhnutý, ponižovaný, teda nanajvýš potupený. A dnes vďaka cisárovi Konštantínovi Veľkému Kristov kríž oslavujeme. Práve on v 4. storočí vydal nariadenie, že kríž má byť uctievaný a nikto už nesmie byť ukrižovaný. Tento zákaz umožnil krížu, aby sa stal všeobecne uznávaným symbolom kresťanstva. Kríž je takto oprávnene znakom spásy veriaceho človeka. Znamenie kríža robíme na sebe, keď sa zbožne prežehnávame.

Cisár Konštantín mal totižto pred jednou rozhodujúcou bitkou videnie, keď sa mu v blesku na nebi zjavil kríž s nápisom: „V tomto znamení zvíťazíš!“ Jeho vojaci s krížom na oblečení skutočne porazili krutého vládcu Maxencia. Podľa starodávnej tradície, ktorá sa šírila už vo 4. storočí, sa matka cisára Konštantína svätá Helena vybrala v pokročilom veku na púť do Svätej zeme (Palestíny). V Jeruzaleme dala spolu s jeruzalemským biskupom svätým Makariom vyčistiť vrch Golgotu, na ktorom bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Boli poodstraňované budovy, ktoré tu postavili rímski pohania (cisár Hadrián tu vystaval pohanský chrám, ktorý bol venovaný necudnej bohyni Venuši, aby zneuctil pamiatku týchto svätých miest). Pri vykopávkach údajne našli pravý kríž, na ktorom visel Boží Syn i ďalšie nástroje mučenia Spasiteľa, tiež Ježišov hrob v skale vytesaný. Primäla svojho syna Konštantína, aby na tomto posvätnom mieste dal vybudovať baziliku Božieho hrobu. Stalo sa tak v roku 335. Výročitý sviatok je pamiatkou na udalosť zo 7. storočia, keď bol nájdený kríž odcudzený perzským kráľom Kosroesom. Ten totiž dobyl Jeruzalem a kríž odniesol do Perzskej ríše. Po štrnástich rokoch ho naspäť do mesta priniesol cisár Heraklius, ktorý porazil Peržanov. Kríž dal v chráme na vrchu Kalvárie verejne vystaviť k úcte. Všetky tieto udalosti boli základom pre zavedenie uvedeného sviatku v celej Cirkvi. V jednom z príhovorov náš duchovný otec prerozprával príbeh Krista z dnešných čias. Ježiš chcel, aby ho priatelia zobrali na futbalový zápas. Urobili tak, ale možno ľutovali, lebo Ježiš sa tešil vždy, keď dalo gól nejaké mužstvo. Jedno alebo druhé, hociktoré. Okolostojaci fanúšikovia boli jeho správaním zaskočení, a preto sa pýtali: „Komu fandíte?“ On odpovedal: „Všetkým, ktorí majú radosť z hry.“ Po ceste naspäť sa dostal do situácie, keď musel ozrejmiť, že On je nad vecou, dokonca i nad náboženskými príkazmi (je dovolené urobiť dobre v sobotu?), nad názormi politikov, že nie je na nikoho strane, ale len na strane pravdy. Spoluidúci mu dali radu, aby si dával pozor na jazyk, lebo raz bol už za také reči ukrižovaný. Odvetil im: „Viem, ukrižovali ma práve nábožní ľudia.“ Nenapísal som to asi presne, ale pointa je zachovaná. Aj dnes musí byť naše osobné dobro povýšené na kríž. Vyžaduje si obetu možno i za cenu smrti. A nie je to v tejto dobe jednoduché ísť za Kristom, zaprieť samých seba, vziať na plecia každodenný kríž, kráčať po ceste utrpenia, nasledovať verne najlepšieho Učiteľa nášho života. Aj nám možno vojaci nášho sprievodu na pozemskej kalvárii pripravujú takú strašnú posteľ ako Ježišovi – kríž. Lebo z druhej strany Kristovho kríža je miesto pre každého z nás. Už len pribiť ruky a nohy. Srdce je už dávno prebodnuté ich nenávisťou. Sú ľudia, ktorí neodpustia ani len nevinnosť nevinných. Ale povýšenie svätého kríža je povýšením života každého kresťana. V tomto znamení aj my môžeme zvíťaziť nad bytostnými problémami a existenčnými prekážkami. Boh nás nenechá skúšať nad naše sily a schopnosti. Na dreve kríža Ježiš Kristus vykúpil tento hriešny svet. Zachránil nesmrteľné duše pre večný život. Pre život s Bohom vo večnosti. Nič krajšie nám kríž nemôže symbolizovať. Síce je nástrojom umučenia, ale zároveň je aj znamením našej viery, nádeje a lásky. Lásky, akú má k nám Boh. Preto sa nemáme chváliť ničím iným iba krížom nášho Pána Ježiša Krista. On rozpäl ruky na kríži a bol vyzdvihnutý, aby nás všetkých pritiahol k sebe. Preto buď pozdravený kríž, naša nádej jediná! Giovanni Papini píše: „Kristus umrel a jeho prebodnuté telo visí od toho času na neviditeľnom kríži, nasadenom uprostred zeme. Pod ten ohromný kríž, z ktorého dosiaľ kvapká krv, chodia plakať tí, ktorí majú ukrižovanú dušu.“ A ďalej dodáva: „Zakaždým, keď niekto z nás neodpovie na jeho zavolanie, udiera sa znova na klince, ktoré ho už toľko storočí držia pribitého na tom nezničiteľnom kríži.“ „Pane, dal si sa ukrižovať, aby si nás spasil: Tvojím umením, Tvojou prácou, Tvojím poslaním a Tvojím životom je spasiť ľudí. Tvoja prítomnosť je prepotrebná v tomto veku, ktorý Ťa nepoznáva, ale Ty to vieš oveľa lepšie ako my.“
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?