Historická chvíľa pre farnosť v Rosine - posviacka chrámu

Autor: Peter Ďuroška | 7.7.2012 o 16:54 | (upravené 8.7.2012 o 8:24) Karma článku: 3,77 | Prečítané:  856x

Deň s dátumom 7. júl 2012 sa natrvalo zapíše do histórie obce Rosina, presnejšie do dejín miestnej komunity veriacich katolíkov. Spoločenstvo tejto partikulárnej Cirkvi totižto dnes prežívalo slávnosť konsekrácie tunajšieho kostola, ktorý je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, panne a mučenici. Postavený bol ešte v 18. storočí, v jeho poslednej štvrtine, v rokoch 1776 – 1779. Kostol však nebol v minulosti nikdy konsekrovaný, iba požehnaný.

Z tohto dôvodu sa teraz pri príležitosti obnovy jeho výmaľby interiéru, po reštaurovaní fresiek známeho sakrálneho maliara Jozefa Hanulu, po výmene obetného stola a kazateľnice, konala posviacka chrámu. Vykonal ju žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis, ktorý posvätil kostol pomazaním dvanástich konsekračných krížov a tiež pomazal nový obetný oltár. Do neho bola vložená relikvia sv. Terézie Margity. Posvätným sakrálnym priestorom sa roznášala vôňa incenzu z kadidla. Na pamiatku významnej udalosti posvätenia bol vytlačený kalendár obce Rosina na rok 2013, v ktorom sú vyobrazené časti interiéru kostola. Ľudia si dnes obliekli kostolné šaty, tak ako bolo kedysi v minulosti u jednoduchého veriaceho ľudu zvykom, že každý mal doma odložené sviatočné oblečenie na nedele a sviatky. Tento kostolný šat vyjadroval úctu k Bohu pri návšteve bohoslužieb. Bol prejavom ich zbožnosti a vzťahu k posvätným veciam, či úkonom. Niečo v tomto zmysle uviedol biskup vo svojom príhovore. Avšak oblečenie nie je až také podstatné. Nestačí sa pekne navonok nahodiť a vyobliekať. Boh sa totižto na zovňajšok nepozerá. Pre neho je naše vnútro a stav duše v milosti posväcujúcej omnoho vznešenejšou hodnotou. Pán biskup ďalej povedal, že každý kto sa zúčastnil na posviacke, si bude môcť v budúcnosti pripomínať, že bol pri tom. Lebo takáto udalosť sa už v ďalších storočiach nebude opakovať, preto je i výnimočná pre samotnú farnosť. Každoročne každý nasledujúci 7. júl bude spomienkou na výročie posvätenia rosinského chrámu. Musel by byť postavený nový kostol, aby sa opätovne konsekrovanie udialo. V blízkych desaťročiach je to však málo pravdepodobné, lebo súčasný je postačujúci. Dôkazom je aj účasť ľudí na slávnosti, ktorá ma sklamala. Bolo proklamované, že sa tu zíde veľa hostí, ale lavice vyhradené pre nich boli prázdne. Takisto sa očakávalo veľké množstvo veriacich aj z okolitých farností, ale nevidel som nikoho takého. Snáď to bolo zapríčinené momentálnou zmenou správcov farnosti, keď po pätnástich rokoch pôsobenia odišiel z Rosiny vdp. Ondrej Rašovec a na miesto neho bol za farára ustanovený Stanislav Vnuk. Zvlášť pre neho bolo organizovanie rosinskej slávnosti termínovo šibeničné. Viac mi chýbalo informovanie širšej verejnosti, trebárs nejakým plagátom, ako býva pri výnimočných udalostiach zvykom. Nie je mi známe, koľko bolo rozoslaných pozvánok. Oznam absentoval i na internetovej stránke obce, čo je ale dôležité(?!) nechýba tu výrazná reklama na futbalový turnaj o pohár starostu v dvojtýždňovom predstihu. Nuž, aj to hovorí o našich prioritách, o našom duchovnom živote farnosti. Nečudujem sa potom slabej návšteve, keďže propagácia ojedinelého podujatia bola chabá. Na druhej strane, ale podotýkam, že kto chcel, tak ten si i napriek tomu, že bola sobota, našiel čas a iste neľutoval cestu do Božieho domu. Čiže prišiel na slávnosť s biskupom, ktorý neprichádza do farnosti každý deň. Ako teda vidíme, nestačí budovať a zveľaďovať iba materiálne stavby Božích príbytkov, ale je potrebné v prvom rade starať sa o duchovné chrámy v telách ľudí, o nesmrteľné duše. Aby naše srdcia neboli zatvrdené ako z kameňa, ale aby boli vierou živé. Aby naše životy sprevádzala neustála Božia milosť a hojné nebeské požehnanie. Toho pastierskeho sa dostalo dvom našim deťom, keď im pri úvodnom sprievode z fary pred vchodom do kostola otec biskup Tomáš zakýval a podal im ruku. A na záver sme zas poprosili o krížik na čelo, aj keď otec biskup nezabudol poznamenať, že už sa raz zdravili. Pre deti i pre nás rodičov to bolo pekné stretnutie, o ktorom si hlavne malí drobci teraz doma hrkútajú. Proste, zážitok na celé ich detstvo a aj na celý život. Boli pri tom, keď nám pán biskup dedikoval chrám. Ešte ich treba dobre vychovať, vštepiť im do srdiečok úprimnú vieru a odovzdať im dedičstvo otcov, našich slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda, ktorí sú patrónmi Žilinskej diecézy a ich sviatok sme predvčerom slávili. O tom, že to nie je v dnešnej dobe liberalizácie a sekularizmu vôbec jednoduché, sa presviedčame takmer na každom kroku. Ako trefne napísal teológ Tomáš Halík: zaniká typ „lidové církve“, zvykově-folklorní zbožnosti, která odchází do minulosti úměrně s nevyhnutelným zánikem své socio-kulturní biosféry, tradiční vesnické pospolitosti. Církev se nemůže nadále spoléhat na setrvačnost tradice a nostalgii po minulosti a na druhé straně by se rozhodně neměla lacině podbízet pokleslé momentální módě. Je třeba jít na hloubku a tím také poctivě, moudře a důvěryhodně oslovit ty, kteří hledají spirituální a morální hodnoty pro budoucnost. Proto je třeba, jak stále zdůrazňuje papež Benedikt, být těmto hledačům nablízku, poznávat jejich svět, vést s nimi čestný a kompetentní dialog. Pastýři, kteří jsou toho schopni, mají cenu soli – měli bychom si jich vážit víc než zlata.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?