Ty si Kristov kňaz naveky

Autor: Peter Ďuroška | 10.6.2012 o 15:38 | (upravené 10.6.2012 o 16:02) Karma článku: 4,21 | Prečítané:  637x

Po roku opäť nastáva čas diakonských vysviacok a svätení horlivých a zapálených mladých mužov za kňazov. Práve v tomto období v Cirkvi slávime i sviatok Božieho Tela, ktorý sa významovo spája so sviatosťou kňazstva. A to preto, že táto sviatosť bola ustanovená priamo Ježišom Kristom, zároveň so sviatosťou Oltárnou pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok. Ak sa logicky zamyslíme, tak slávenie svätej omše spolu s vysluhovaním ďalších sviatostí je podstatnou činnosťou každého kňaza. Ak by nebolo sviatosti Eucharistie, teda trvalej prítomnosti Krista medzi nami, tak by strácala zmysel i služba duchovných pastierov. Obmedzila by sa tak možno iba na pár úkonov, ako sú krstenie, sobášenie, či pochovávanie. Pravá hodnota sviatosti kňazstva súvisí s apoštolskou postupnosťou biskupov, ktorí svätením kandidátov odovzdávajú ďalej duchovnú moc a poslanie v katolíckej Cirkvi.

Samotný sviatok Božieho Tela bol ustanovený pápežom Urbanom IV. v roku 1264 a verejné sprievody ako akty vyznania viery zbožného ľudu zaviedol pápež Ján XXII. v roku 1317. Sv. Tomáš Akvinský, významný teológ a učiteľ Cirkvi zdôvodnil slávenie sviatku takto: „Ustanovenie prevelebnej sviatosti Oltárnej svätíme zvlášť v tomto čase, keď Duch Svätý udelil srdciam veriacich úplne poznanie oltárneho tajomstva, a keď už veriaci častejšie začali prijímať túto Sviatosť“. Eucharistia je pravé Telo a Krv Pána Ježiša prítomného pod spôsobmi chleba a vína. Dnes sa v mnohých slovenských obciach a mestách liturgicky slávi sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej. Vlastne nie iba slovenských, ale aj v zahraničí po celom svete. U nás je zvykom stavať štyri oltáriky, na každej svetovej strane jeden, pri ktorých sa koná procesia s prevelebnou sviatosťou Oltárnou. Sprievod veriacich putuje od jedného stánku k druhému až po štvrtý, a to na námestiach, v okolí kostolov alebo niekde dokonca po uliciach sídlisk. V minulom režime mali komunisti snahu vytesniť tento pekný zvyk len do priestorov Božích chrámov. Nie všade sa im to podarilo. O to vrúcnejšie potom však bolo prežívanie nábožnosti veriaceho ľudu. Niekde sa stalo majestátnou manifestáciou. Ešte zo seminárnych čias si pamätám, ako sme tento sviatok slávili v Dóme sv. Martina v Bratislave. Profesor posvätnej liturgiky Jozef Beitl, ktorý bol jeho správcom, bol síce zavalitejšej postavy, ale sám mal veľké problémy uniesť obrovskú a nádhernú monštranciu (vzácny to klenot) so živým Kristom. Avšak vždy sa držal statočne, priam hrdinsky. Bola to pre neho česť niesť Najsvätejšiu sviatosť po štyroch zastaveniach až k hlavnému oltáru pred skoro tristo bohoslovcami. S kropajami potu na čele vystavil monštranciu a rozľahlým dómom sa nieslo mohutné zborové Te Deum (Teba, Boha, chválime) študentov teológie. Aj v Žiline na Mariánskom námestí sa zachováva starodávny zvyk s procesiou. Tri miestne kostoly v blízkom centre tvoria akýsi duchovný trojuholník mesta. Nie sú od seba ďaleko vzdialené, a tak vždy pri návšteve krajskej metropoly zavítam do niektorého z nich, ktorý mám podľa okolností účelu cesty najbližšie. Počas pracovného dňa tu nájdem oázu pokoja a ticha. Načerpám trochu sily do života cez modlitbu a adoráciu neustále prítomného Spasiteľa vo sviatosti Oltárnej. A nadovšetko odnášam si odtiaľto láskavé Božie objatie, trochu útechy v hektickej a vlčej dobe. Začal som o kňazoch, ktorých spásonosné poslanie si vážim. Nemajú to títo muži v dnešnej dobe vôbec jednoduché. Stačí príklad z našej doliny. V ostatných voľbách volilo kresťanské strany len pár jednotlivcov, a to myslím doslova. Hovoríme si kresťanské, nábožné, veriace Slovensko, ale ja to vnímam ako krízu pravej viery. Naše duchovné hodnoty chátrajú, sú často krát pomýlené duchom prostredia a okolia, v ktorom sa pohybujeme, ovplyvnené modernizmom, liberalizmom názorov, ľudia z kostolov odchádzajú. Niekto môže namietať, že záleží na osobe kňaza. Áno, aj. Ale v prvom rade je to na nás, na našich postojoch, na našich zásadách a princípoch. Morálka je pre nás všetkých rovnaká. Snáď na záver báseň, ktorú napísal Lacordaire s názvom Ty si kňaz Kristov naveky: Aby si žil uprostred sveta, ale aby si netúžil po svetských rozkošiach. Aby si bol členom každej rodiny, ale aby si neprináležal ani jednej. Aby si spolucítil s každým utrpením. Aby si uzdravoval všetky rany. Aby si v mene veriacich predstupoval pred Boha a obetoval ich modlitby. Aby si u Boha sprostredkoval pre ľudí odpustenie i nádej. Aby si ustavične učil, odpúšťal, potešoval a požehnával. Aby tvoje srdce horelo ohňom Božej lásky. Aby tvoje srdce nepoškvrnil kal nečistoty. Ó, môj Bože, čo to za život! A to je tvoj život, ó kňazu Kristov!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?