Samozrejme, nebolo to v tej istej kancelárii, ale nie ďaleko od nej. Presvedčil som sa na vlastnej koži o tom, že pre niekoho nie je problémom vybaviť aj to, čo sa u druhých nedá. Ba dokonca aj s nadprácou, s námahou vyloženou navyše. Keď sa chce, tak sa to dá. Pozháňaním potvrdení z ďalších úradov bez toho, aby ste o tom mali vedomosť a boli znova a znova preháňaní z dverí do dverí, či z úradu na úrad v úplne inej časti mesta. V dobe elektronickej komunikácie veľmi jednoduché a rýchle. Čo bolo potrebné, to som ešte doložil, podokladal všetky nutné papiere a ostatné súvisiace písomnosti. Rozhodnutie bolo vydané bezodkladne, záležitosť bola vybavená promptne a s kladným stanoviskom. Takýto postup a výsledok, ktorý nenechal na seba dlho čakať, ma potešil. A zároveň ma donútil zmeniť názor, lebo dobrý človek na tomto svete ešte nevymrel. Hoc aj je ohrozeným druhom, ale predsa stále žije. Vám, milá pani, zamestnankyňa nemenovaného úradu (sama viete, o kom je reč), úprimne ďakujem. Naštrbená dôvera inštitúcie, v ktorej ste zamestnaná, sa takto vo mne preklopila na pozitívnu stranu misky váh. Je to vaša zásluha. Kiežby takýchto ľudí bolo v našej krízou zmietanej spoločnosti čo najviac. Ušetrili ste mi čas, nervy, peniaze a čo ja viem, čo ešte v súvislosti s vybavovaním osobnej záležitosti. Vďaka za tak obyčajnú, ale často absentujúcu, bezbolestnú ľudskosť a pomoc.
Dobrý človek ešte žije
Pozor, zmenil som názor! Pred rokom som vybavoval na jednom mestskom úrade akési súkromné záležitosti a odchádzal som odtiaľ rozčúlený. Nielen preto, že som vtedy nič nevybavil, čo v našich štátnych inštitúciách nie je niečo výnimočné, ale aj z toho dôvodu, že ma dôležitá administratívna pracovníčka neznalosťou zákonov nesprávne presviedčala o svojej mylnej pravde. Tento krát som sa však stretol s úplne iným prístupom, s opačným, ústretovým a obdivuhodným.