Hoci nie sú zlatí, už pred finále boli pre národ „zlatí“

Autor: Peter Ďuroška | 21.5.2012 o 8:58 | (upravené 21.5.2012 o 11:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  100x

Širokú hokejovú verejnosť naposledy takto zomkla smutná udalosť skonu Paľa Demitru pri leteckom nešťastí hokejistov tímu Jaroslavľu. Včera to takisto na malú chvíľu bola tragédia, keď sme prehrali finálový zápas o titul majstra sveta v ľadovom hokeji. Ale či sa nám strieborná medaila zo svetového šampionátu máli? Veď pred jeho začiatkom by za naše národné mužstvo nikto nedal ruku do ohňa. Zvlášť po tých jednogólových prehrách v príprave. Najväčší optimisti tajne dúfali v postup do štvrťfinále a s ním i zabezpečenie si miestenky na olympiádu. Tréner Vujtek, realizačný tím, ale hlavne samotní hráči dokázali nemožné. Pre nás sú to po chudobných výsledkoch z ostatných rokov na medzinárodnej úrovni bez zisku akéhokoľvek kovu opäť zlatí chlapci a národní buditelia, či hrdinovia.

Celé Slovensko sa znovu spojilo v jedno. Naši hokejisti prebudili davy fanúšikov na námestiach alebo na iných príležitostných miestach, prípadne doma v obývačkách a zburcovali ľudí k jednote fandiacich. I k zlatej nádeji. Prečo máme byť neskromní? Veď možno ďalšie desaťročie takéto finále hrať nebudeme. Chlapci určite tiež túžili po najcennejšom kove, ale okolnosti s tým súvisiace boli momentálne proti. Rusi mali podľa môjho názoru ľahšiu cestu do finále, ale to ich suverenitu na tomto turnaji vôbec neznižuje. Napokon neprehrali ani jedno stretnutie a sú na tróne zaslúžene. Naši hráči mali toho už naozaj dosť fyzicky i psychicky. Aj v oklieštenej zostave však bojovali statočne. Po postupe zo základnej skupiny dostali vo vyraďovacích bojoch najťažších možných súperov – Kanadu, Česko a Rusko. Odohrať s mužstvami svetového kalibru a z takýchto hokejových mocností tri zápasy za štyri dni je náročné a maximálne vyčerpávajúce. Z tohto dôvodu si naši strieborní hokejisti zaslúžia absolutórium. Išli skutočne od zápasu k zápasu na doraz a nakoniec sa zrodil fantastický úspech. Dnes ich budú na námestiach vítať s ováciami desiatky tisícok ľudí. Oprávnene, títo borci si to jednoducho za svoje skvelé výkony zaslúžia. Až história zhodnotí, akú cenu má privezená medaila pre náš slovenský hokej cenu. Veľký úspech a výkony nášho národného mužstva sa budú teraz zo všetkých strán hodnotiť, analyzovať, porovnávať. Či sa nedalo v zápase o zlato vyhnúť chybám, ktoré nás stáli prvenstvo. Nech to odborníci posudzujú akokoľvek kriticky, buďme realistami. To, o čom sa nám ani len v najtajnejšom sne nesnívalo, sa stalo nádhernou skutočnosťou. Náš národ povstal, naši hokejisti ho zmobilizovali. A ani v najkrajnejšom prípade ich nehodno haniť, veď ukázali svetu, že aj v maličkej krajine v strede Európy máme výborných hráčov svetového rangu. Predali sa majstrovstvu úžasnej hry, plnej emócií a adrenalínu. Bojovné srdce našich zostalo aj po prehratom zápase nesmierne ľudské. Posielalo do hokejového neba pozdravy a venovalo cenný kov charizmatickému hokejistovi a skvelému človekovi Pavlovi Demitrovi. Slovensko mu tak opätovne vzdalo hold. A Palko určite odtiaľ zhora sledoval púť bývalých spoluhráčov za medailou. Bol akoby ďalším hráčom mužstva, na ľade neviditeľným, ktorý posúval puky do brány súperov. Bol spolu s tímovým duchom mužstva, ktoré držalo príkladne za jeden povraz. Kiežby sme aj my v našich dennodenných zápasoch takto vedeli vo všetkých oblastiach života ťahať za spoločnú vec. Veď všetci sme na jednej lodi (či ľadovej ploche?). Chlapci drahí, zlatí, či strieborní, veľmi srdečne vám ďakujeme za pozdvihnutie slovenského sebavedomia a národnej hrdosti. Pripravili sta nám chvíle, pri ktorých si človek rád pripomenie – som hrdý na fakt, že som Slovák. Ešte raz veľká vďaka!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?