Nadchádzajúca nedeľa ja nedeľou Dobrého Pastiera

Autor: Peter Ďuroška | 27.4.2012 o 19:30 | (upravené 27.4.2012 o 20:18) Karma článku: 7,79 | Prečítané:  282x

Štvrtá veľkonočná nedeľa je v katolíckom svete známa pod názvom nedeľa Dobrého Pastiera. Ježiš sa nám predstavuje ako Dobrý Pastier svojich oviec, ktorý každú jednu ovečku pozná po mene. Toto znázornenie je symbolické a vystihuje skutočnosť, že aj každého z nás Boh veľmi dobre pozná. Obraz pastiera stáda oviec je nám známy už z čias pred narodením Krista. Starozákonný židovský ľud sa živil najčastejšie práve týmto remeslom. Už patriarchovia od doby praotca Abraháma boli pastiermi. Aj Mojžiš dlhšiu dobu pásol stáda. Dávid bol do kráľovského úradu povolaný tiež od pasenia. Zasľúbená zem Palestína bola známa bohatými pasienkami. Preto aj pri Ježišovom narodení máme možnosť vidieť v scenérii Betlehema pastierov, ktorí sa prví prišli pokloniť novonarodenému Spasiteľovi. Kolorit maštale je takisto dielom pastierskeho života.

Ježiš sa v dnešnom podobenstve prirovnáva k Dobrému Pastierovi ľudských sŕdc a duší. Jeho poslucháčom je teda podoba pastiera s palicou v ruke veľmi blízka a dobre známa. Stvárnenie takéhoto poslania dušpastierov je aj nám, ľuďom modernej doby, sympatické. Dôverný vzťah pastiera a jemu zverených ovečiek je príbuzný nášmu zmýšľaniu kresťanov. Je to príjemná predstava hlavne vtedy, ak kňaz skutočne svojím osobným príkladom žije to, čo aj predstavuje - druhého Krista, ktorý sa obetuje za nás a za naše hriechy. Lebo vždy je lepší dobrý príklad ako pekný Písma výklad. Aspoň tak to hovorí ľudové príslovie. Aby neplatilo - vodu káže a víno pije. Dobrý Pastier i život položí za svoje ovce. Koľko duchovných sa však dnes vydá za tou jednou stratenou ovečkou a nájde ju? A keď ju nájde, ošetrí zranenie, položí na ramená a prinesie späť medzi ostatné? Veru, málo je už takých... A koľko súčasných veriacich vôbec pozná na ulici svojho kňaza? Žalostné konštatovanie je obojstranné, ale priamoúmerné vynaloženému úsiliu. Vzájomný vzťah tvoria dve strany jednej a tej istej mince. Aj tu sa zrkadlí zákon akcie a reakcie. Pred dvomi rokmi zosnulý pán kanonik Pavol Šadlák, obetavý duchovný otec to vedel pekne vyjadriť slovami: aký kňaz, taká farnosť, takí veriaci. Ale dá sa to povedať aj opačne: akí sú farníci, taký je potom i kňaz. Buď to funguje alebo nefunguje. Kňazov nám treba, dobrých Pastierov a nie dojných bačov. Pán kanonik mal dvere na fare stále otvorené, snáď aj v noci (ale to neviem isto, nemám to overené, ale jeho nátura by tomu napovedala) a bol neustále k dispozícii prichádzajúcim pútnikom vo farnosti Rajecká Lesná, v Slovenskom betleheme. Dnes by možno vystačilo, keby dvere fár boli otvorené aspoň cez deň. Na tomto mieste chcem pochváliť stálu spovednú službu raz do týždňa v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline, teda od rána do večera pred vystavenou sviatosťou Oltárnou. Všimol som si túto novinku pri návšteve uvedeného chrámu v našom krajskom meste. Takáto služba bude určite na prospech všetkých návštevníkov kostola diecézneho biskupa. Nedávno ma zastavil na ulici známy a spýtal sa ma: „Kedy už aj my konečne budeme mať naozaj duchovného a nie kňaza materialistického?“ Že kostol je síce krajší, ale prázdnejší. Odpovedal som mu, aby sa modlil na tento úmysel, veď aj kňaz sa môže zmeniť k lepšiemu. My nie sme na to, aby sme ho hodnotili. Každý kňaz sa bude pred Bohom zodpovedať sám za seba, ale do určitej miery aj za svojich veriacich. Či ich pritiahol k Bohu alebo oddialil, či odradil od života viery. Samozrejme, že naše náboženské vyznanie nemôže stáť na kňazovi. Aj on je človek z mäsa a kostí. Základné piliere viery musia byť iné, hlbšie a neotrasiteľnejšie. Ak by naša viera mala závisieť od človeka kňaza, nepotrebovali by sme žiadneho Pána Boha. Naša viera je nadprirodzeného charakteru, je to nezaslúžený Boží dar. K nebu nás dvíhajú iné dimenzie – hodnoty lásky, k Bohu a k blížnemu, k sebe i k nepriateľovi. Pán je môj Pastier, nič mi nechýba, pasie ma na zelených pasienkoch, vedie ma po správnych chodníkoch, vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje, verný je svojmu menu. Takto môžeme s nádejou hľadieť k výšinám spolu so žalmistom a snažiť sa o svätosť života. Má nám k tomu pomáhať aj Dobrý Pastier, ktorý je prítomný v eucharistii. Ako zvykol hovorievať náš ťažko chorý profesor dogmatickej teológie na bohosloveckej fakulte Pavol Kandera, že sviatostný Ježiš je najlepším a najchutnejším pokrmom našej duše na ceste do večnosti. Je našou posilou v krížoch, trápeniach, bolestiach, chorobách, a to útechou najistejšou, lebo ľudia nás sklamú, ale Dobrý Pastier dennodenne dáva seba samého za nás veriacich a za život pomíňajúceho sa sveta. Pane Ježišu, najlepší a najvernejší Pastier, pošli nám svätých kňazov, ktorí nezištne a neochvejne pôjdu pred nami, budú mať pre nás neustále čas, budú sa za nás modliť a obetovať, budú Ťa horlivo nasledovať, pretože majú pred očami obraz Teba, Dobrého Pastiera, ktorý miluješ až do krajnosti a neváhaš položiť život za svoje ovečky. Odplať im večným životom všetky námahy a úsilie pre spásu našich nesmrteľných duší. Amen.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?