Gorazd Zvonický - Kňazov nám treba

Autor: Peter Ďuroška | 1.1.2012 o 15:57 | (upravené 1.1.2012 o 16:10) Karma článku: 8,49 | Prečítané:  281x

Niekedy nie je treba na vyjadrenie myšlienky rozsiahle texty, možno stačí na jej znázornenie krátka báseň, ako táto nasledujúca z pera slovenského spisovateľa.

Keby človek žil iba z chleba a mäsa, votrelcom by bol u nás posol Boží, človek by si bol sokom v svojej koži a hneval by sa na zem, na nebesá, aj na psa, čo s ním kňučí na rohoži. Keby sa mohol opierať o techniku, zbytočnou by bola kňazská ruka. Technika nie je živá, iba núka nesúlad sluchu, rukám ostrú dýku a putná ducha sťa hmyz pre pavúka. Lež duša túži za sľúbeným nebom a vyzvedá sa: Pustíš ma dnu, Pane? Tu Ježiš Kristus posviaca dlane, aby sa na nich sám stal živým chlebom na namáhavú cestu k rajskej bráne. Na výbave si človek nesie trudy. Nie na krídlach, lež prebíja sa peši. Často sa doňho aj hriech zapeleší, raz v hojnosti, raz zo šedivej nudy, a okrem kňaza nik ho nerozhreší. Odpusť nám, Otče, že tak zabúdame na prepotrebu prosiť o pastierov kypiacich láskou, rozožatých vierou, čo bedlia nech si nôžky nedoláme ovečka cestou krížovou a šerou. Kňazov nám treba a nie štátnych bačov, čo o črpáček žinčice sa trasú, čo doja ovce a len seba pasú. Hej, kňazov, ktorí sa aj do pichliačov odvážia skočiť, by nám našli spásu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?