Sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa

Autor: Peter Ďuroška | 30.12.2011 o 17:26 | Karma článku: 10,19 | Prečítané:  953x

Nedávno som čítal príbeh o istom reverendovi, ktorý bol poslaný do zanedbanej farnosti. Kostol v nej bol starý a schátraný. Pred Vianocami sa oblasťou prehnala ničivá smršť, ktorá ešte viac poznačila chrám. Na stene pri oltári dokonca vznikla diera, ktorú bolo treba niečím zakryť.

Reverend použil na jej prekrytie nádherný veľký obrus z bielej čipky a vyšívaný zlatou niťou, ktorý lacno kúpil na predvianočnej benefičnej aukcii. Na Štedrý deň stretol na autobusovej zastávke neznámu ženu, ktorú v studenom vetre klátila zima. Pozval ju do kostola, kde síce bolo chladno, ale predsa len teplejšie ako v nečase na vonku. Žena spoznala svoj slávnostný obrus. Manžel jej ho dal vyrobiť na objednávku v Bruseli. Bol na ňom vyšitý aj jej monogram. Za vojny sa rozhodli opustiť krajinu, konkrétne Viedeň, keďže nesúhlasili s nacistickým režimom. Odišla do Švajčiarska a manžel mal prísť za ňou. Odvtedy ho však už nikdy nevidela, údajne zahynul v koncentračnom tábore. Žena teraz zháňala prácu ako vojnová utečenka. Obrus nechala v chráme a odcestovala autobusom. Po polnočnej bohoslužbe reverenda zastavil starší muž, ktorý mu oznámil, že presne taký istý obrus, aký visí pri oltári a pláta dieru v stene stavby chrámu, mala jeho manželka vo Viedni. Prestierala ho len vtedy, keď mali vzácnych hostí a vo sviatky. S povzdychom dodal, že manželka zrejme pri úteku z vlasti pred zúriacou vojnou zahynula. Reverend zostal stáť zarazený a ako obarený. Neveril vlastným ušiam. Bol to pre neho šok, veď dopoludnia sa stretol s jeho ženou. Mužovi vyrozprával príhodu s ňou a potešil ho, že mu manželka žije. Spojili sa s rodinou, kde bola žena na pohovore kvôli zamestnaniu a vyhľadali ju. V deň Božieho narodenia sa po mnohých rokoch odlúčenia manželia znovu stretli a našli jeden druhého. Dnes na sviatok Svätej rodiny mi prišlo príhodné podeliť sa s vami o tento zaujímavý príbeh z vojnových čias. Osud tejto rodiny mi pripadal až neuveriteľný, ale uvádza sa ako skutočný. Aj životný príbeh Božej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa – je dojímavý. Ježiš prišiel na svet, ale svet ho neprijal. Ale tmy ho nepohltili, hoci ho ľudia nepochopili. Ježiš však prijal i toto ľudské neprijatie. Ľudia dobrej vôle, teda tí, v ktorých má Boh zaľúbenie, mu pripravili miesto. V ich srdciach si utvoril chrám. Ak Krista neprijímame a zostávame vedome v tme, tak si sami sebe ubližujeme. Ten, kto opustí Boha, ten opúšťa seba. Boh však na druhej strane neopúšťa, On nám odpúšťa naše previnenia, naše viny a nevernosti. Mať rád samého seba znamená mať rád Boha a mať rád aj svojich blížnych. Svoju rodinu, svoju manželku, svoje deti, svojich rodičov. V tom je význam a podstata dnešného sviatku. Patrí tam aj príkaz lásky k nepriateľom, milovať aj neprajníkov. Viem, je to ťažká a náročná úloha, no nie nesplniteľná. Lebo aj Kristus nás miloval až do krajnosti. A toto je krajnosť najkrajnejšia.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?