Adventné obdobie - Boh čaká na teba, márnotratného syna

Dnešná moderná doba je veľmi poznačená strachom a nervozitou. Strachom zo straty súkromia, nervozitou z napätých medziľudských vzťahov. Nikto však, okrem Boha, nepochopí najtajnejšie zákutia ľudského vnútra, duše človeka. Vždy je na nás niekto zvedavý, hoci sami o tom ani nevieme. Podrobuje nás nejakému druhu výsluchu prostredníctvom iných, prípadne cestou dostupných pomôcok. Monitoruje nás 24 hodín denne, prevŕtava naše súkromie a veľmi nebadane zasahuje do našich najtajnejších záležitosti. Rozdiel je len v tom, že Boh neskúma to, akej sme rasy, národnosti, nezaujíma sa o náš pôvod, totožnosť, ani o naše remeslo, pracovnú pozíciu, ani o konto v banke, či o peňažné dlhy a hypotekárne úvery, ani o to, či som muž alebo žena, a ako orientovaný. On je zvedavý iba na náš postoj srdca. Či sme v hocakom postavení, zamestnaní, vzťahu, pozícii, atď. morálni. Či žijeme mravne a či sme schopní priznať si, že sme hriešni. Pýta sa každého jedného: poznáš ma ešte, pamätáš sa na mňa? Adventné obdobie je veľkou príležitosťou pre náš osobný rast v rozorvanom duchovnom živote, poznačenom vírom rôznych okolností a rozmanitých vplyvov. Advent je pre nás darovaným časom, vlastne naším vlastným časom pre Boha. Časom na Boha. Lebo náboženstvo je - z etymológie slova to jasne vyplýva - na Boha orientovanie. Boh má pre nás obrovské množstvo času, len my si ho akosi nenachádzame. Za pováženie stojí, či ho naozaj nemáme alebo skôr nechceme mať. Je len logické, že ťažko je prispôsobovať sa jeho požiadavkám, keď žijeme nesprávne, neusporiadane, ba možno až nezriadene. A takto sa predsa nedá existovať, tak nemôžeme vôbec žiť, ako kresťania dvoch tvári. Samozrejme, Boh nás nenúti. On sa správa ako gavalier. Vynútená láska neexistuje, nie je totižto láskou. Človek nemôže mať rád to, čo nechce mať rád. V tom mu nikto nemôže rozkázať, ale ani zabrániť milovať. Spôsoby nátlaku používajú iba ľudia. Ani Boha nám nikto nemôže zobrať, vytrhnúť zo srdca. To sa takisto nedá zmeniť, ako ani pravda. Nezničí ju ani väčšinový systém. A Boh ma oproti nám jednu obrovskú výhodu. Že sa pred ním nikde nedá utiecť, ani len skryť, lebo hlas svedomia v nás nedokážeme nijako umlčať. Možno dočasu, ale potom príde rad aj na zúčtovanie morálnych hodnôt. Sú dni života, kedy sa nám akoby nič nedarí, alebo sme niečím znechutení, prípadne niekým, koho máme radi, sklamaní. To je ten pravý význam adventu, že čakáme na zlepšenie takýchto životných situácií. Čakáme na príchod našej vlastnej spásy. Nezabúdajme však ešte na jednu skutočnosť, na advent Boha. Advent Boha – On ťa očakáva omnoho viac ako ty jeho. Hoci na to asi nikdy nepozeráme z tohto uhla pohľadu. On stále čaká na návrat márnotratného syna. Ešte mi na záver nedá nedodať: Milí ateistickí priatelia, možnože tu budete chcieť pod týmto článkom opäť rozprúdiť svoju diskusiu o viere, o náboženskom presvedčení. Prosím vás nerobte to, doprajte nám aspoň v posvätnom období adventu ticho na rozjímanie a meditáciu o pravdách nášho náboženstva. Nenútim vás čítať tieto úvahy a o vaše dookola sa opakujúce argumenty nestojím. Každý máme svoje svedomie a takto to teraz cítime, nechajte nás na pokoji. Áno, keď chcete, asi som sa zle vyjadril - poviem to iba sám za seba – ja to tak cítim. Punktum. Bodka.