Mravné posolstvo rozpráviek o zvieratkách pre nás ľudí

S dcérkou Terezkou sme teraz začali čítavať pekné rozprávky o zvieratkách. Mám ich v pamäti od svojho útleho detstva aj s ich morálnym posolstvom. Keď som bol ešte ja malý škôlkar, bola to moja obľúbená rozprávková knižka. Možno si na ňu aj vy spomeniete, keď uvediem autora a názov: Vladimír Sutejev – Rozprávky a obrázky. Ruský spisovateľ Voloďa nádherne predstavil ríšu zvieratiek a názorné kresby a pestrofarebné maľby vryli do malinkej detskej hlavičky pre mňa nezabudnuteľné obrázky. Obnovené vydanie uvedenej knižky som kúpil pre nášho synčeka, s ním sme už túto tortúru mravných ponaučení absolvovali. V mojej mysli sa vynárajú zážitky, spojené s ňou. V škôlke sme jednu z jej rozprávok nacvičovali ako scénku na nejaký program pre rodičov. Ja osobne som mal vznešenú úlohu, lebo som hral hríbik, pod ktorý sa schovávali zvieratká pred dažďom. Lebo dobrých sa všade veľa zmestí, bola pointa nami hraného príbehu. Spolužiačka, ktorá tiež účinkovala v deji, je v súčasnosti učiteľkou a vychovávateľkou v materskej škole, ktorú náš syn navštevuje. Už som jej to stihol aj pripomenúť, lebo na stenách v priestoroch škôlky majú pomaľované takisto obrazy z predmetnej knihy rozprávok. Neviem, či to nie sú obrazy ešte z našich detských čias. Naša mala Terezka si obľúbila rozprávku o paličke pomocníčke, všetkopreskočke, zblatavyťahajke, dohorazdvíhajke, polotrovomchrbtevyplácajke. Je jej ľúto, keď vlk chce zjesť zajka. Keď ježko zajka po záchrane túli, ona tiež robí to isté a hladí nás so slovami „moje“. Potom je radostná, keď zajko vďaka paličke pomáhajke šťastne dôjde domov ku svojim zajačikom. S bystrou hlavou a dobrým srdcom prejdeš celý svet, znie odkaz tejto rozprávočky.Synček rád počúval rozprávku o jabĺčku, o ktoré sa sporili zajac, vrana a jež. Každý z nich ho chcel pre seba. Keď stretli medveďa poprosili, aby ich rozsúdil. Ten po vypočutí verzie ich prípadu s jedným jablkom rozhodol, že patrí každému. Spravodlivo jabĺčko rozdelili na štyri časti a každý dostal rovnaký kúsok. Jeden z nich pripadol aj medveďovi, lebo ich pomeril a rozumu naučil.Zostáva už len jedno, aby sa i naše deti takto naučili správať podľa zásad dobrých mravov a v rámci slušnosti. S pomocou náučných rozprávok sa nám to snáď podarí. Spôsobom, akým sú tu podávané, je to možné. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti, lebo spomínaná nádherná knižka pomohla vychovať už viaceré generácie detí. Pravidla slušného správania sú v nej naozaj fantasticky „ľudsky“ prostredníctvom zvieratiek uvedené do reality nášho života.