Dvadsaťdva rokov od požehnanej revolúcie - pokračovanie zo včera

Autor: Peter Ďuroška | 17.11.2011 o 15:47 | (upravené 17.11.2011 o 17:09) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  875x

Už na druhý deň, teda 20. novembra, vstupujú umelci a študenti do spoločného štrajku a o deň neskôr sa začínajú demonštrácie na námestí SNP, ku ktorým sa postupne pridávajú robotníci s ostatnými vrstvami spoločnosti. Do štrajku vstúpili aj posledné slovenské divadlá a vysoké školy.

21. novembra sa k iniciatíve a vyhláseniu koordinačného výboru slovenských vysokých škôl pripojila i teologická fakulta. Jej poslucháči prerušili prednášky a pri soche národného buditeľa, kňaza Jána Hollého, prejavili modlitbou a národnými piesňami solidaritu s ostatnými vysokoškolákmi. 23. novembra sa konajú demonštrácie už aj v ďalších mestách. O deň na to ráno sa zapájajú do štrajku zamestnanci televízie a poobede pod tlakom odstupuje staré vedenie ÚV KSČ (vysvetlenie pre mladšiu generáciu: rozumej ústredného výboru komunistickej strany Československa). 26. novembra vydali samostatné stanovisko k vnútorno-spoločenskej situácii aj študenti RK CMBF (Rímskokatolíckej Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty). Na odporučenie otca arcibiskupa Jána Sokola sa uskutočnilo v Dóme sv. Martina modlitbové stretnutie seminaristov za pokojný priebeh udalostí spoločensko-politických premien. 27. novembra sa uskutočnil spontánny prvý generálny štrajk, ktorý mal disciplinovaný priebeh. Študenti kňazského seminára ho opäť podporili modlitbou a adoráciou v sväto-martinskom dóme. O dva dni sa uskutočnilo zasadnutie federálneho zhromaždenia, na ktorom došlo k zásadnej zmene ústavy - demonopolizácii moci KSČ. 30. novembra sa v aule teologickej fakulty konalo diskusné fórum bohoslovcov a stretnutie s pesničkárom Ivanom Hofmannom, protagonistom nežnej revolúcie. 3. decembra dochádza k vymenovaniu novej vlády, v ktorej však opäť väčšinu tvoria komunisti. Občianske iniciatívy a študenti požadujú demisiu takejto vlády, nakoľko mali požiadavku na zloženie novej koaličnej vlády podľa percentuálneho zastúpenia súčasnej spoločenskej situácie jednotlivých politických strán a občianskych iniciatív. Vedenie KSČ nepochopilo vážnosť mimoriadnej situácie a proti všeľudovej mienke, ktorá ho pozbavila monopolnej moci, sa umelo snažilo udržiavať svoje pozície a o zvrátenie vývoja udalostí vo svoj prospech. Z uvedeného dôvodu sa ihneď na druhý deň vedenie aktivistov rozhodlo pre opätovné predĺženie študentského a divadelného štrajku. Podporu činnostiam študentov teológie prišiel vyjadriť herec Marián Labuda, ktorý sa zúčastnil spoločnej besedy v aule fakulty. Spočiatku boli obavy, aby vláda mocensky nezasiahla proti demonštrujúcim odporcom režimu. Ale každým pribúdajúcim dňom táto hrozba slabla až nakoniec vďaka diplomatickým postojom zainteresovaných nebezpečenstvo použitia sily zaniklo. K obrodnému procesu v spoločnosti prispeli svojimi vyjadreniami a postojmi aj čelní cirkevní predstavitelia a vysokí hodnostári. Najvýznamnejšiu úlohu zohral kardinál František Tomášek, český prímas. Po návrate do Prahy z Ríma, kde sa zúčastnil na kanonizácii (svätorečení) Anežky Přemyslovnej, zverejnil 21. novembra výzvu všetkému ľudu Československa. V nej ako pastier Cirkvi zdôraznil, že mu nie je ľahostajný osud národa a obyvateľov štátu. Po štyroch desaťročiach bezprávia nemôže mať dôveru také vedenie, ktoré upiera občanom práva a slobodu, ktoré sú považované za normálne aj v mladých štátoch tretieho sveta. Protestoval voči postupnej likvidácii viery vtedajším režimom, lebo právo na vierovyznanie a náboženská sloboda sa nedajú odlúčiť od ostatných demokratických práv. 24. novembra sa kardinál Tomášek opäť ozval, keď sa ohradil voči neobjektívnemu a skresľujúcemu spôsobu informovania verejnosti zo strany oznamovacích prostriedkov (hlavne televízie) po osobnom stretnutí s p. Miroslavom Štepánom, členom predsedníctva ÚV KSČ, zodpovedným za policajný zásah proti demonštrujúcim študentom na Národnej triede v Prahe. Takéto dezinformovanie už nemohlo byť v spoločnosti presadzujúcej pravdivosť dlhodobo udržateľné. Bolo len otázkou času, kedy sa stav zavádzania a klamstiev komunistického režimu pominie. Lebo pravda vždy nakoniec zvíťazí. Na Slovensku to bol arcibiskup metropolita Ján Sokol, ktorý vzápätí po kardinálovi Tomáškovi urobil vyhlásenie so znepokojením nad vzniknutou situáciou a použitím hrubého násilia voči pokojamilovným veriacim (jednalo sa o sviečkovú manifestáciu dňa 25. marca 1988 v Bratislave) a teraz voči mladým občanom štátu. 4. decembra sa uskutočnilo v Trnave spoločné stretnutie duchovenstva, z ktorého vzišlo programové vyhlásenie kňazov Slovenska. V ňom sa plne stotožnili s požiadavkami občianskych iniciatív a nastolili aj vlastné postuláty. Okrem iného žiadali o okamžité zrušenie štátneho dozoru nad Cirkvou v plnom rozsahu, o navrátenie pôvodného poslania reholiam, o splnenie požiadaviek študentov teológie, a to obsadením postov profesorov vhodnými autoritami s morálnym kreditom. Mladý, dnes 22-ročný, demokrat je už teda vekovo (dúfam, že i rozumovo) dospelý jedinec, ktorý nie je ideologicky poznačený socialistickou minulosťou totalitného komunistického režimu. Je nádejou, že v našom národe vyrástla nová generácia, ktorá je schopná samostatne sa o seba postarať. Ktorá je slobodná v názoroch a nezávislá od diktatúry politických mocipánov. Nie je obmedzovaná v pravde, v informovanosti, v cestovaní, v pohybe, v dostupnosti vzdelania a podobne. Má neobmedzené možnosti, má široký výber povolaní, rozsiahly záber záujmov a rôzny pracovný potenciál. A nadovšetko má slobodu, nie je sledovaná (ako tomu bolo aj priamo v kostoloch) služobnými informátormi štátnej bezpečnosti tzv. eštebákmi a prenasledovaná pre svoje vnútorné presvedčenie, či vierovyznanie. Nie je perzekvovaná a nehrozí jej za politické zmýšľanie, či svetonáhľad uväznenie. Iba pevne dúfam, že nastávajúca mladá generácia využije vo svoj prospech, ale aj na osoh iných a úžitok celej demokratickej a pluralitnej spoločnosti, požehnané ovocie novembra roku 1989, ktoré pred uplynulými dvadsiatimidvoma rokmi nebolo pre nás trochu skôr narodených takou úplnou samozrejmosťou.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?