citujem presné znenie otázky: „Alebo tu vidíme prvý náznak zárodku novej povolebnej koalície SMER-KDH?“ S nechceným povzdychom som dodal: „Ale to snáď nie!“

Aj teraz, keď je jasné, že predčasné parlamentné voľby sa istotne uskutočnia, sa v médiách často podsúva zloženie povolebnej koalície práve z týchto dvoch menovaných strán. Vážim si postoj SDKÚ a SaS, ktoré nekompromisne vyhlásili, že so Smerom určite po voľbách do vlády nepôjdu. Takýto postoj by som rád počul aj od predsedu hnutia kresťanských demokratov.

Lavírovanie na ostrí noža politickej špičky z ich strany sa mi osobne nepáči a v mojich očiach diskvalifikuje ľudí, ktorí by mali už len z princípu morálnych zásad odmietnuť spoluprácu s červeným skôr rivalom ako spoluhráčom. Lebo to môže dopadnúť takisto ako po voľbách v roku 2006.

Totižto expremiér v červenom tričku je schopný opäť im vypáliť rybník po rafinovanom predstieraní možnej dohody spolupráce a po ponúkaných nádejach na vládnutie. Sú to eštebácke metódy. Aj vtedy kresťanskí demokrati naivne naleteli a sadli mu na lep. Potom sa im zákerne vysmial priamo do ksychtu utvorením koalície s HZDS a SNS.

Opatrnosť je jedna zo štyroch mravných čností. Tá akoby našim zásadovým politikom chýbala. Túžba po moci je zrejme prirodzená vlastnosť každého človeka, ale vládnuť za každú cenu a s hocikým mi je proti srsti. Voliči si budú v najbližších voľbách určite vyberať i podľa proklamovaných vyhlásení o pravdepodobných koalíciách. Teda, ak vôbec pôjdu v zime voliť.

Tí, ktorí sa na hlasovaní zúčastnia, nebudú však už slepo vhadzovať do urny hlas pre stranu, ktorá je nerozhodná a v postojoch nevyprofilovaná. Myslím si, že v čase krízy podporia tú stranu, ktorá jednoznačne vyhlási s kým áno a s kým nie. Lebo to sa dnes od politikov očakáva. Aspoň ja to čakám. Aj od lídrov strany KDH.