Spomienka na otecka ma napĺňa nádejou

Autor: Peter Ďuroška | 27.10.2011 o 12:38 | Karma článku: 6,74 | Prečítané:  1062x

Na môjho otecka nemám veľa spomienok, ale tie ktoré zostali a ktoré si uchovávam v pamäti, stoja za to. Mal som iba päť rokov, keď nás tragicky opustil a ešte dve mladšie sestry. Tie si ho pamätajú pomenej. 29. október je dňom výročia jeho smrti.

Mama sa z toho nervovo zrútila a istú dobu nás vychovávali starí rodičia. Samozrejme, pomáhali nám aj naši krstní, ujovia, tety, strýkovia, príbuzní. Jedna z toho mála spomienok na nášho ocka, ktoré fyzicky, teda okrem rodinných fotografií, vlastním je aj vyše päťdesiatročný zachovalý starý časopis. Bulletin „Vojenský železničář“ bol vydávaný v minulosti pre vnútornú potrebu železničného vojska. Základnú vojenskú službu v ňom vykonával i môj otec, nakoľko bol vyučený ako strojný zámočník. V prvom čísle bulletinu z roku 1960 sa okrem iného písalo aj o hrubých priestupkoch proti zásadám socialistických vzťahov a používaní nedovolených foriem výchovy, neprípustných v ľudových armádach. Jednoduchšie vyjadrené slovom šikanovanie. Výchovné metódy niektorých slobodníkov prekročili hranice dovoleného. Dôstojníci sa pýtali tak ako znel názov článku: „Jak se to mohlo stát?“ Bulletin vychádzal v českom jazyku preto som použil autentické české názvy. Z obsahu článku vyberám pasáž, ktorá opisovala príbeh môjho otecka z čias vojenčiny, preloženú do slovenčiny. „Keď „tečú nervy“ je to zápeklitá záležitosť. Človek je nádoba krehká a tiež veliteľ mužstva je len človek. Ak má niekto z jeho družstva sústavne neustlanú posteľ, čo urobí? Strhne mu prikrývku na zem a nechá postihnutého trénovať po večierke? To vtedy, keď mu povolia nervy. Alebo... alebo volí takú cestu, ako desiatnik Ďuroška. Ten si poradil s vojakom Holubom, ktorý tvrdil, že za päť minút od budíčku do rozcvičky proste posteľ ustlať nedokáže, trochu ináč. Niekoľkokrát mu najrýchlejší postup znova ukázal, prakticky s ním precvičil a potom jedného dňa... Ráno sa veliteľ brigády desiatnik Ďuroška prebudil ako obvykle o trištvrte na šesť. Posteľ si však neustielal. Pustil sa do toho až o šiestej, keď vstávali všetci. Ustlal sebe a ešte „pichol“ Holubovi. O šiestej aj päť minút nastupoval na čele družstva ku rozcvičke. „Chcel som dokázať, že to ide“, povedal neskôr, keď hovoril o svojich skúsenostiach. „Trošku sa tomu chlapci divili, a nielen Holub“, usmial sa potom a dodal: „Preháňať bezmyšlienkovite vojakov, tým veľa nedokážete. Hlavné je, ísť im príkladom.“ Niekomu teda povolia nervy, iný jedná ako desiatnik Ďuroška. Čo je lepšie? Iste to viete. A keď nie, spýtajte sa v rote poručíka G. Vojaka Holuba vám neprechváli, ale jedno je isté: od určitej doby máva posteľ ustlanú včas. Ako je vidieť, býva radno držať nervy na uzde. Veliteľ ľudovej armády nie je len odborníkom, ale predovšetkým politickým vedúcim a vychovávateľom svojich podriadených. Jeho politická i odborná vyspelosť a morálny profil musia byť vzorom.“ Odhliadnuc od politického nádychu úryvku článku z doby minulého komunistického režimu, môže byť opisovaná udalosť aj súčasnou realitou, niekde v inakšom prostredí, či v inom zamestnaní alebo pri obdobnej činnosti, prípadne v podobných situáciách. Človek sa v nich nachádza dennodenne. Všetko však záleží od prístupu nadriadených, od šéfov v práci, od manažérov nášho osobnostného rastu. Táto ojedinelá spomienka na otecka ma utvrdzuje v presvedčení, že bol dobrým človekom. A hoci psychicky nezvládol nástrahy života a príliš rýchlo mu podľahol, vyjadrujem mu vďaku za to, že mi dal život. A to je pre mňa to najkrajšie, čo mi mohol dať. Ďakujem mu aj za tých hoci krátkych päť a pol roka, čo žil s nami. Určite, veľmi mi chýbal i mojim dvom sestrám pri výchove, pri radostiach a starostiach našej detskej duše. Určite chýbal našej mame, jeho manželke, ktorá nás následne sama s nesmiernou láskou a obdivuhodnou starostlivosťou pripravovala do života dospelých. Našťastie, našlo sa tiež mnoho dobrých ľudí, ktorí nám pomáhali a nezištne v duchu kresťanskej lásky podporovali siroty a vdovy. Aj im som vďačný za to, kým teraz som. Otecko náš, odpočívaj v pokoji! Verím, že raz sa všetci spolu znovu stretneme...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?