Láska Boha a láska ľudí ma každé ráno budí

Autor: Peter Ďuroška | 10.10.2011 o 10:04 | Karma článku: 5,57 | Prečítané:  890x

Minulotýždňová diskusná relácia slovenskej verejnoprávnej televízie Večer pod lampou ma zastihla pred obrazovkou televízneho prijímača iba vo svojej druhej časti. V prvej časti bol premietnutý dokumentárny film Terezy Nvotovej s názvom Je Ježiš normálny?

Škoda, že som ho nevidel, ale rodičovské povinnosti mi to nedovolili. Malých sme mali oboch chorých, a tak bolo treba v prvom rade venovať čas ich potrebám. Po dvadsiatej druhej hodine som sa však už pohodlne usadil do kresla a pozeral som priebeh zaujímavej diskusie moderátora Štefana Hríba, psychiatra Alojza Rakúsa, teológa Dušana Jauru a autorky dokumentu mladej Terezy Nvotovej. K sledovaniu ma primäla informácia, že v relácii bude vystupovať aj trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Bol som teda zvedavý na jeho názory k pretriasanej tematike. Po chvíľke pozorovania diskutérov ma čakalo malé sklamanie, lebo arcibiskup nebol v štúdiu osobne prítomný. A hlavne kvôli nemu som si ukradol dve hodinky z nočného odpočinku. Nakoniec bol pustený iba záznam z jeho krátkeho prejavu k účastníkom tohtoročnej Pohody. Neľutujem však čas strávený pred televízorom, lebo diskusia bola vcelku plodná a jej sledovanie mi pripomenulo rok 1990, keď sa otvorili hranice nielen nášho štátu, ale i náboženskej slobody. Do krajiny začali prichádzať rôzni evanjelizátori, premávať kadejakí potulní misionári. A je jasné, že nielen oni, prúdili k nám všakovaké novodobé náboženské hnutia, sekty a pochybné organizácie. Pamätám sa, že aj tu v Žiline bolo preplnené letné kino, keď sa ľuďom túžiacim po viere prihováral misionár Jim Sanders. Potom kládol na ich hlavy dlane a vraj uzdravoval. Mnohí pod jeho rukami padali ako hrušky zo stromu na zem. Údajne niektorí aj vstávali z invalidných vozíkov, ale to som na vlastné oči nevidel. Aj ja som bol vtedy ešte asi moc mladý ako autorka dokumentárneho filmu Tereza Nvotová a nič to so mnou neurobilo. Bola to iba zvedavosť mladého ducha a túžba po neobjavenom. Pre životnú skúsenosť je niekedy potrebné siahnuť si na to alebo po tom a prebádať novátorstvo ešte nevideného a nezvyčajného aktu. Názory diskutujúcich ma vrátili takých dvadsať rokov späť a oživili vo mne spomienku na kedysi zažitú osobnú skúsenosť. Ich príspevky boli môjmu srdcu i zmýšľaniu blízke, tak som ich pozorne načúval. Dá sa súhlasiť s tým, že obraz Boha rastie spolu s vývojom človeka, teda i hlboko individuálne. Také je potom aj pôsobenie Boha v nás – ako sa mu dávame, ako sa obetujeme, ako sa snažíme žiť. Či fyzicky, psychicky, citovo alebo racionálne. Skúsenosť s Bohom je reálna, závislá na zážitkoch a stretnutiach s ním v mnohorakých podobách a situáciách. Náš pohľad na Boha sa s pribúdajúcimi rokmi vyvíja, rozširuje sa obzor nepoznaného k pochopeniu duchovna. Psychiater hovoril o seansách uzdravovania, keď ide o umelé navodenie mechanizmu zážitku sugesciou, hypnózou. Sú to manipulatívne techniky, ktoré majú za cieľ uviesť médium do atmosféry určitého napätia až do stavu vybičovania mysle, pri ktorých dochádza až k hysterickému jačaniu, pádom na zem, po extázu tranzu. Výsledok ich nereálneho ovládania duše hraničí s narušením osobnosti obetí. Takéto zneužívanie ľudskej dôstojnosti je, samozrejme, nemorálne. Lekársky sú dnes tieto prejavy reakcií človeka vysvetliteľné. Procesy psychiky človeka sú už viac kontrolovateľné. A čo je dôležité – aj liečiteľnejšie. V súvislosti s prediskutovanou témou bol spomenutý Reinhard Bonnke, ktorý vykonával evanjelizačné misie v Afrike ako hnutie charizmatickej obnovy. Ďalej sa uvádzalo, že aj sekty napríklad fungujú v cykloch, v ktorých musia inovovať (asi tak trojročne) podávanie svojho učenia, aby bolo pútavé a oslovujúce. Jednoznačne sa treba vyjadriť, že manipulácia do náboženstva nepatrí. Človek má mať úplnú slobodu ducha, aby sa sám rozhodol v čo a komu chce veriť. Víťazstvo teológie je v tom, že oslobodzuje od samozvaných manipulátorov a chtivých ovládačov, ktorí hľadia len na svoj prospech a dobro. Ľudia musia byť slobodní a výber je len na nich. Viera našej ľudovej Cirkvi mi pomáha, ale aj tu platí, že náboženstvo sa nemôže zredukovať iba na morálku. Veď najdôležitejšia bola, je a vždy bude láska. Láska Boha a láska ľudí. A tá ma neustále každé nové ráno budí.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?