Veľká bolesť je nemá - za Pavlom Demitrom

Autor: Peter Ďuroška | 8.9.2011 o 14:41 | Karma článku: 13,37 | Prečítané:  4412x

Veľa sa už popísalo o tragickej leteckej nehode hokejového tímu Jaroslavľu, o obetiach nešťastia. A určite sa ešte veľa bude o tom písať, odhaľovať príčiny pádu lietadla. Smutné je, že medzi mŕtvymi je i náš posledný kapitán slovenskej reprezentácie z bratislavských majstrovstiev sveta.

Nedá mi svojou troškou neprispieť na týchto stránkach blogu SME skromným názorom. Pavol Demitra bol vzorným hráčom i skutočným človekom s veľkým srdcom. Média toho už veľa pozverejňovali, vypočuli sme si mnohé kondolencie politikov, športovcov, priateľov zosnulých hokejistov. Aj mne je to veľmi ľúto, že práve Pavol pádom lietadla odohral pomyselne svoj posledný zápas. Teda nie na ľadovej ploche ako by sa to v jeho mladom veku predpokladalo. Prehral boj síce nie na klzisku súpera, ale so súperom najzdatnejším – so smrťou. A pritom k tomu vôbec nemuselo dôjsť, veď hráči Jaroslavľu mali prvý zápas odohrať na domácej pôde. Kvôli návšteve ruského prezidenta Medvedeva ho preložili do bieloruského Minsku. Asi to tak malo byť... Veľký vzor našej mladej generácie spojil na mnohých internetových stránkach ľudí, na miestach pred zimnými štadiónmi horia tisíce sviec a kahancov. Pavol Demitra teraz spojil národ tak, ako jeho kolegovia reprezentanti, keď získali zlaté medaily (ale napríklad i on s nimi naposledy pri peknom úspechu na zimných olympijských hrách). Muž s číslom 38 už nikdy neoblečie dres s dvojkrížom na hrudi, na ktorý bol vždy hrdý. Škoda, že sa už s ním nedožijeme takéhoto radostnejšieho návratu na rodné Slovensko. Vyjadrujem hlbokú úprimnú sústrasť rodine zosnulého reprezentanta, jeho najbližším – manželke a deťom. Viem, že slová útechy sú teraz slabou náplasťou na ich obrovský vnútorný bôľ. Prejavy spoluúčasti, spolucítenia, spoluzdieľania bolesti, smútku, straty z milovaného človeka však nikdy nenahradia prítomnosť, ani objatie, bozk, či podanie ruky najspriaznenejšej duše, ani život syna, manžela, otca, priateľa. V duchu slov mysliteľa: „Veľké šťastie rado rozpráva, ale veľká bolesť je nemá“ (René Descartes). Pohreb Pavla Demitru bude aspoň pre mňa osobne dňom národného smútku, lebo odišiel človek, ktorý sa natrvalo zapísal do dejín slovenského i svetového hokeja. Určite sa príde s ním rozlúčiť masa ľudí, ktorí ho v istých okamihoch majstrovstva jeho hry až zbožňovali. A takto zostane zapísaný v srdciach občanov, v spomienkach fanúšikov, v mysliach jeho priaznivcov. Preto nám bude chýbať. Odpočívaj v pokoji, Pavol! Tvoja hviezda na slovenskom nebi bude žiariť neustále, iste nezhasne. Verím tomu, že budeš mať veľa nasledovníkov, pre ktorých si bol počas celej hokejovej kariéry vzorom húževnatého, ale i skromného športovca a zároveň i človekom vysokých morálnych kvalít, ktorého sme v širokej športovej verejnosti mali radi.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?