Okolo rúk mal stále omotaný ruženec, ktorý sa neprestajne modlil a meditoval jeho tajomstvá. A svojím životom to aj naozaj dokazoval. Bol to rehoľník opravdivej žitej viery a nadovšetko obrovskej pokory.

Pred posluchárňou, v ktorej spovedával, vždy čakalo v zástupe veľa študentov teológie. Chceli sa s ním predovšetkým stretnúť, porozprávať, vypočuť duchovné rady, nabrať skúsenosti zo života pravého svedka evanjelia.

Ostatní kňazi už mali dávno odslúžené svoje povinnosti, ale on ešte stále trpezlivo sedel a načúval problémom i vyznaniam budúcich duchovných otcov.

Naučil nás zdraviť sa pozdravom „LOR“. Bola to skratka jeho 3 x 3 slovných spojení. Ihneď to vysvetlím. Totižto tento jednoduchý pozdrav skrýva v sebe tri pravdivé výroky. Posúďte sami a skúste o nich porozmýšľať. Tri „L“ znamenajú – láska ľútostivá lieči, tri „O“ značia – obetavosť otvára oči a tri „R“ hovoria, že radosť rozdávaním rastie.

V časoch totalitného režimu mali tieto frázy symbolický význam. Ukrývali pred prenasledovateľmi kresťanov hlboké duchovné pravdy. Čo mohla štátna moc a bezpečnosť vedieť, čo obsahuje zvolanie LOR. Nevyzeralo to, že by to mohlo byť niečo protištátne, či protirežimové. Alebo ďalšie tajné pozdravenia: PST – pokoj s tebou, AHOJ – aj hriešnikom odpúšťa Ježiš.

Boží muž, človek s úprimným a čistým srdcom, duchovný vodca páter Angelus vedel, čo robí. Zasieval semienka pravdy, či zrnká múdrosti do pôdy hladných duší túžiacich v dobe zúriaceho komunizmu po Bohu.

Dnes s odstupom dvadsiatich rokov viem, že nie márne, ale cieľavedome a zmysluplne. Páter Angelus, ktorý bol tu na zemi anjelom v ľudskom tele, určite dnes oroduje za nás v nebi a teší sa, že jeho skromný odkaz viery žije v nás naďalej.

Veľmi rád odovzdávam jeho posolstvá ďalšej generácii študujúcej mládeže.