Buďme hrdí na svoju rodnú otčinu 7

Autor: Peter Ďuroška | 23.7.2011 o 10:01 | Karma článku: 4,41 | Prečítané:  1112x

„Žiješ a vyrastáš v prekrásnom prostredí. Poznávaj všetko neznáme, s ktorým sa stretávaš, uč sa na chybách svojich predkov, osvoj si dejiny otcov, aby si vedel rozprávať svojim deťom, aby si bol právom hrdý na svoj milovaný rodný kraj.“

Pred kostolom na pravej strane sa nachádza pod kovovým krížom hrob (pri lipe). Podľa vlastnej žiadosti je tu pochovaný dp. kaplán Ján Dávid, rodák zo Závodia. Zomrel v roku 1845 vo svojom 55. roku života, čo je poznačené na náhrobných tabuliach kríža. Účinkoval tu, keď v obci riadila cholera. Trebárs vedel, aké nebezpečenstvo mu hrozí, neohrozene chodieval zaopatrovať umierajúcich. Pred hlavným vchodom do kostola je postavený kamenný kríž - pomník padlým v 1. svetovej vojne (1914 - 1918). Pod slovenským znakom – dvojkrížom a trojvrším sú uvedené ich mená. Obec Rosina používala v 18. a 19. storočí pečať s patrónkou kostola sv. Katarínou. Zachovali sa pečate z rokov 1850 a 1856. V prvom prípade pri pečatení použili typárium datované rokom 1761, v druhom prípade použili mladšie typárium. Na obidvoch pečatiach je svätica zobrazená so svätožiarou, s korunou na hlave a s ratolesťou (palmou) v ruke, teda nie s kolesom, ako ju cirkevné umenie najčastejšie zobrazuje a ako je vyobrazená na hlavnom oltári nášho kostola. Matriky Rímskokatolíckeho farského úradu v Rosine sú uložené v Štátnom archíve v Bytči, a to matrika narodených, sobášených a zomrelých od roku 1734 do roku 1866. Niektoré záznamy, odpisy a písomnosti sa nachádzajú na Biskupskom úrade v Nitre. V súčasnosti je farnosť začlenená do novozriadenej Žilinskej diecézy (vznikla v roku 2008), patrí pod dekanát Rajec. Na základe uznesenia poslancov Obecného zastupiteľstva bola v roku 1991 schválená výstavba nového domu smútku na rosinskom cintoríne. Na mieste starej márnice, v ktorej bol sklad hrobárskeho náradia, vyrástla pekná nová stavba, ktorú postavila obec svojpomocne. Občania sa vyzberali v dobrovoľnej finančnej zbierke na štvrtinu nákladov, ostatné hradila obec z rozpočtových zdrojov. Posviacka novovybudovaného domu smútku sa uskutočnila 1. novembra 1992 za hojnej účasti obyvateľov Rosiny. Dom smútku posvätil vtedajší duchovný správca farnosti vdp. Emil Floriš. Starosta obce p. Jaroslav Zábojník poďakoval občanom za finančný príspevok i za pomocné práce pri výstavbe. Zároveň s novostavbou boli vykonané rekonštrukcie vodovodu, chodníkov, oplotenia s výsadbou tují okolo cintorína. Výzdobu domu smútku tvorí veľký drevený kríž s korpusom Krista a maľovaný obraz Piety – Sedembolestnej Panny Márie. Za účinkovania súčasného správcu farnosti boli osadené na veži nové hodiny, ktoré odbíjajú každú štvrťhodinu. V roku 2000 boli obnovené kaplnky sv. Jozefa na Lipovci, morová kaplnka Najsv. Trojice na cintoríne a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na dolnom konci obce. K rosinskej farnosti do polovice roku 2003 ako filiálka patrilo Trnové, a to od prvej polovice 17. storočia. Predtým bolo filiálkou Višňového. V obci je starobylý, gotický drevený kostol sv Juraja. Je to pamiatka ojedinelá v širokom okolí. Kostolík je zrubový, gotizujúceho sliezskeho typu z konca 16. storočia. Celý je z dreva. Má jednu loď s presbytériom a vežou. V nej sú dva liate renesančné zvony, jeden z roku 1600, druhý z roku 1604. Veža bola prestavená v druhej polovici 18. storočia,. Interiér je vyzdobený vzácnym rastlinným ornamentom. Maľovaný strop v presbytériu je z prvej polovice 17. storočia. Na bielom podklade je použitá čierna a hnedá farba. Pôvodne to mal byť evanjelický kostol, ktorý stál v Bytčici a neskôr bol prenesený do Trnového. Mohol by to byť príklad tzv. artikulárneho kostola (podľa nariadenia cisára Leopolda I. pre evanjelické chrámy po porážke Thökölyho). Kostol sa zaručene spomína v roku 1582. Nevhodným sa ukázal zásah, keď oceľovými nosníkmi podopreli vežu. Kostolík je momentálne úplne rozobratý, lebo prechádza generálnou rekonštrukciou pamiatkarov. Za pôsobenia vdp. Emila Floriša sa v Trnovom začal stavať nový kostol, ktorý v roku 1995 posvätil Ján Chryzostom kardinál Korec, vtedajší nitriansky diecézny biskup. Patrocínium tu majú slovanskí vierozvestovia sv. Cyril a Metod. V rokoch 1999 až 2003 za účinkovania terajšieho rosinského správcu farnosti vdp. Ondreja Rašovca bola v Trnovom postavená aj nová budova fary (farský úrad). Následne 1. júla 2003 bola zriadená z rosinskej filiálky Trnové nová samostatná farnosť. Za prvého správcu tejto farnosti bol vymenovaný vdp. Ján Zicho. 17.mája 2004 sa začala stavba novej farskej budovy v Rosine. Bola dokončená v roku 2005. Posvätil ju nitriansky diecézny biskup Viliam Judák dňa 11. mája 2006 (vyše 200-ročná stará fara z roku 1796 bola asanovaná). Dňa 2. novembra 2006 sa konala posviacka osadeného novozhotoveného zvona - ľudovo nazývaného "umieračik" na budove domu smútku. Na novom zvone je zobrazená sv. Katarína Alexandrijská, patrónka obce a farnosti Rosina. Z druhej strany je oslávený Kristov kríž s tŕňovou korunou. Na leme zvona sú slová: Tu sme, ó Pane, čakajúci na Teba. Zvon venovala obec Rosina roku Pána 2006. Ulial Josef Kadlec, Halenkov. Dňa 24. mája 2007 na sviatok Panny Márie, Pomocnice kresťanov, sa v Rosine uskutočnila posviacka novovybudovanej kaplnky pri miestnom farskom kostole. Zasvätená je k Panne Márii Lurdskej. Kaplnka bola postavená už v roku 2006 z iniciatívy starostu obce p. Jaroslava Zábojníka. Náklady spojené s realizáciou diela dosiahli výšku 100 tisíc korún. Na výstavbu kaplnky prispeli finančnými darmi a inou pomocou dvadsiati sponzori. Posviacka sa konala až v tomto roku z dôvodu reštaurovania sochy Panny Márie. Kaplnku požehnal za hojnej účasti veriacich ľudí a ďalších občanov duchovný správca farnosti vdp. Ondrej Rašovec. Poďakoval všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k zhotoveniu kaplnky. Peknú domácu slávnosť doprevádzal rosinský zmiešaný spevácky zbor SURSUM CORDA pod vedením zbormajstra a organistu Ladislava Ďurošku. O skrášlenie cirkevných objektov a pamiatok sa pričinili vďaka pomoci a podpore veriacich i ostatných občanov následní duchovní správcovia farnosti, pôsobiaci tu za posledných vyše štyridsať rokov – vdp. Michal Gallo, Pavol Majtán, Emil Floriš a Ondrej Rašovec.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?