Nechajte ma s dovolením prejsť

Autor: Peter Ďuroška | 17.6.2011 o 18:35 | (upravené 17.6.2011 o 18:46) Karma článku: 5,11 | Prečítané:  1119x

Nedalo mi nenapísať pár postrehov zo života okolo nás a v nás, ktoré vo mne zarezonovali v priebehu dnešných stretnutí s ľuďmi - známymi i neznámymi, či už to pozitívne alebo negatívne reakcie.

Prechádzajúc mestom natrafil som na staršiu dvojicu – muža a ženu, zrejme kolegov z práce alebo spolupracovníkov voľajakej záujmovej skupiny. Po chvíli váhania, idúc oproti mne a premerajúc si ma od hlavy až po päty, odvážil sa ma osloviť pán. Že kto spôsobuje vo svete toľko zla? No jednoznačne, my ľudia si ho zapríčiňujeme sami, odvetil som. A či očakávam, že sa to niekedy zmení v tejto spoločnosti k lepšiemu? Odpovedám, že to by sa museli zmeniť všetci ľudia k dobrému. A či je možná ešte náprava? Hovorím áno, je to v každom z nás, každý musí začať od seba. Veď nič nie je nemožné. Pán sa neustále snažil nasmerovať ma na stranu svojho rýchlokurzu, ale nepodarilo sa mu to. Keďže som sa ponáhľal, porúčal som sa. V priebehu týždňa už druhá družina snažiaca sa presviedčať ma v tých istých otázkach. Kráčal som svojou cestou ďalej. Zastavil som sa v neďalekom hypermarkete, kde som sa pri pokladni pustil do rozhovoru so známym strážnikom. Či ho zákazníci poslúchajú? Posťažoval sa na dnešnú mládež – to je hrozné, vieš samý alkohol a drogy. Podsúvam mu názor, že to je tou uponáhľanou dobou. S tou dobou aj tak všetci dopadnú, stal si za svojimi argumentmi. V nemocnici na jednom zo stacionárnych oddelení sme sa dali do reči so starším pánom. Ach, tie moderné choroby, ešte aj pred dovolenkou nám robia starosti. Dokonca ohrozujú samotnú dovolenku, čo ak sa nebude dať s nimi cestovať za hranice? Zdravotná sestra mi zas oznámila, že ich oddelenie od júla rušia. No, to mi je "nadelení". V autobuse sedím pri trojici mladých „mužov“ (trúfam si odhadnúť vek medzi 13 – 15 rokmi). Na žiadnu slečnu nemali pekné slovo, len aká by bola v posteli a koľkých už spolužiakov vystriedala (jedna bola vraj piatačka a na fejsbúku má uvedené, že chodí už na strednú školu). Pomyslel som si ako by asi ohodnotili svoje mamy, keď tak veľmi majú ich nežné pokolenie v úcte. Nuž, vyspelá spoločnosť! Ako vidieť, každý máme svoje problémy, každý si svoj svet nosí vo vlastnej hlave. Veru, aj tak zmýšľame, tak rozprávame, a tak i konáme. A to bolo na jednom maturitnom table napísané asi takto: Život je boj, tak sa tu všetci pozabíjajte, len mňa nechajte tadiaľto – s dovolením – prejsť ďalej. Myslím, že to povedal nejaký profesor...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?