Znamenie, ktorému budú odporovať

Autor: Peter Ďuroška | 23.5.2011 o 14:16 | (upravené 13.9.2012 o 9:32) Karma článku: 6,44 | Prečítané:  1168x

Komplexom hanbenia sa (hanblivosti) za vieru netrpím. Nemal som s tým problém ani v časoch komunizmu ani neskoršie. Stud a ostych vyznať ju mi bol i je cudzí. Hoci som bol mnohokrát za prejavy náboženského presvedčenia vysmiaty, potieraný, diskriminovaný. Od základnej školy, cez gymnázium, i v dobe štúdia na Teologickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Všeličo by sa dalo pospomínať, ale nie o tom som chcel písať. Možno niekedy nabudúce, Keď bude k tomu príhodnejší čas. 23. mája pred štyridsiatimi tromi rokmi bol sviatok nanebovstúpenia Pána. Ako si to môžem pamätať, keď som mal iba desať dožitých dní? Spomínam si preto, lebo v tento deň som bol pokrstený. Moji rodičia, krstní rodičia i starí rodičia ma priniesli do farského kostola v Rosine, kde ma vyslúžením sviatosti krstu prijal do lona rímskokatolíckej Cirkvi a za Božie dieťa dôstojný pán, kňaz Jozef Kúdela, pochádzajúci z Čajkova.

Dnes pri výročí tejto pre mňa životne dôležitej udalosti som chcel urobiť niečo výnimočné. A tak ma napadlo, že elektronicky vyplním formuláre sčítania obyvateľov a bytov. Keďže sa tu nachádza aj kolónka vierovyznania (samozrejme, že odpoveď na otázku som ihneď uhádol), rozhodol som sa povzbudiť aj vás, aby ste neváhali, ak ste pokrstený a priznali „farbu“. Možnože ste mali pokušenie pri čítaní pastierskeho listu biskupov Slovenska na veľkonočnú nedeľu, k tejto téme sa nevyjadrovať. Tak ako mnoho našich známych. Ani mne v skutočnosti čítanie listu biskupov na najväčší kresťanský sviatok „nesedel“. Takisto by som si radšej vypočul povzbudivú homíliu nášho kňaza. Ale keď to zoberiem z druhej strany, tak kedy inokedy, ak nie na Veľkú noc, keď príde do kostola najviac veriacich ľudí? To že odchádzali z kostolov a bohoslužieb pobúrení, je znakom, že to význam malo. Že to v nich aspoň trochu zarezonovalo. Hoci tvrdím, že to mohlo mať skôr negatívny dopad, predsa sa vás opýtam – vyvolalo to aj vo vás nejakú reakciu? Myslím hocijakú, že vás to prinútilo porozmýšľať. Ak ešte stále nie ste v tomto smere vyrovnaní, chcem pomôcť zorientovať sa. Nedajte na reči typu: netreba sa priznávať, Cirkev z toho aj tak nič nemá. To je druhoradé, či má alebo nemá. Prvoradé a podstatné je, či máte z toho niečo vy! „Kto mňa (poznámka Ježiša Krista) vyzná pred ľuďmi, toho i ja vyznám pred Otcom, ktorý je na nebesiach.“ Tu ide v prvom rade o vás, či sa nespreneveríte krstnému sľubu, ktorý za vás vyslovili pri jeho udeľovaní vaši rodičia, alebo iní zástupcovia. Podľa úmyslu modlitby vášho obetovania pri krste - „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol Tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“ Pri zachovaní vernosti krstnému záväzku budete vždy môcť stáť pred tvárou Božou s pokojným svedomím, lebo ste sa nehanbili za toho, ktorého znameniu budú v tomto svete odporovať. A to doslovne platí na tejto zemi už vyše dvetisíc rokov.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?