Ešte jedno obzretie za Chatrč

Autor: Peter Ďuroška | 19.5.2011 o 10:14 | (upravené 13.9.2012 o 9:21) Karma článku: 7,86 | Prečítané:  1438x

V súvislosti s rôznymi názormi na vieru chcem vyjadriť môj pohľad na knihu Chatrč, ktorá sa objavila na slovenskom trhu v predminulom roku. Je to zaujímavý román, svetový bestseller v anglosaskej literatúre, napísaný podľa skutočnej udalosti. Hrdina románu Mack, po zlej životnej skúsenosti so svojím otcom alkoholikom, nie je veľmi praktizujúcim kresťanom. Naopak jeho manželka je presvedčením hlboko veriaca a silno dôverujúca Bohu, ktorého nazýva familiárne Tato. Dej románu je pútavý, lebo rozpráva citový príbeh otca a jeho troch ešte neplnoletých detí (ďalšie dve sú už dospelé). Mack sa vybral s nimi na výlet, na ktorom sa odohrá tragická udalosť.

Pri záchrane dvoch starších topiacich sa súrodencov je neznámym páchateľom unesená najmladšia dcérka Missy. Po intenzívnom pátraní v oregonskom pralese sa nájdu iba zakrvavené šatôčky dievčatka v chatrči, ale telo nie. Podľa vyšetrovania sa Missy stala obeťou sériového vraha a po vyše troch rokoch ju vyhlásili za mŕtvu. Nešťastná rodina sa len ťažko vyrovnáva so stratou milovanej osoby a prežíva veľký smútok. Otec sa obviňuje za jej smrť a ešte viac zanevrel na Boha, ktorý neochránil jeho dcérku pred krutou ranou osudu. Línia príbehu sa mení po štyroch rokoch od udalosti. Mack dostáva podivný odkaz a pozvanie na stretnutie do chatrče od Tatu. Hoci vôbec nerozumel, čo to má znamenať a aký význam môže schôdzka mať, rozhodol sa v napätom a zvedavom očakávaní pre návrat do inkriminovaného miesta činu. Proti všetkej jeho logike a rozumovým argumentom sa na odľahlom mieste zlých spomienok ocitá akoby mimo reality života a stretáva sa s Bohom v troch osobách. Opisované skutočnosti osobného zážitku počas Mackovho stretnutia s Bohom sú len nepatrným zábleskom toho, čo nás čaká vo večnej blaženosti. A hoci sú veci vo výpovediach udalostí knihy Chatrč nádejným posolstvom pre ľudského ducha, stále sú však ešte iba nepatrným, neporovnateľným, nevysloviteľným, nepredstaviteľným, nepreniknuteľným, či nevysvetliteľným obrazom večnosti. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú (porovnaj 1 Kor 2,9). V nebi máme pripravený príbytok nie rukou zhotovený, ale večný, nepominuteľný. Teraz však spoznávame iba čiastočne, akoby v zrkadle (por. 1 Kor 13,12). Boh pre nás prebýva v neprístupnom svetle (por. 1 Tim 6, 16). Príbeh Chatrče sa završuje nečakane. Mack sa na ceste autom späť z chatrče domov stane obeťou dopravnej nehody. Keď sa v nemocnici prebral, zisťuje, že havária sa časovo stala ešte pred návštevou chatrče. Z tohto dôvodu sa vlastne nemohol s Bohom v chatrči stretnúť. Macka však toto zistenie už nevyvádza z rovnováhy a necháva ho pokojným, lebo v tej chvíli vedel, že Boh aj napriek tomu jestvuje mimo času a priestoru. Zážitok Boha v pozitívnom zmysle ovplyvnil a posilnil nielen jeho ako otca, ale i celú rodinu spojil vo vzájomnom porozumení a odpúšťajúcej láske. Zložitý osud Mackovej rodiny spojený so životnou tragédiou ich dcéry Missy zomkol jej členov i v neľahkom duševnom rozpoložení. Veď sú to ľudské bytosti, ktoré prechádzajú procesom zmien i vo vzťahoch, tak ako my všetci. Mack sa naučil už aj temnejšie odtiene života prijímať ako súčasť obrovskej mozaiky, majstrovsky vytvorenej neviditeľnými rukami Božej lásky. Uveril v novú epochu ducha, ktorá sa spája s Ježišom - v dobro a lásku, v každodennú silu zomierania, služby, obetavosti. Teraz hrdo vyznáva v Duchu, že Ježiš je na slávu svojho Otca Pánom celého stvorenia. Autor na záver knihy uvádza: „Väčšina z nás má vlastný žiaľ, zničené sny a zlomené srdcia. Sú to naše jedinečné straty, vlastné chatrče...“ Ktosi sa o tomto diele vyjadril takto: „Chatrč je prekrásny príbeh o tom, ako nás Boh nachádza uprostred našich trápení, uväznených v našich sklamaniach, zradených vlastnou trúfalosťou. Nikdy nás nenechá tam, kde nás našiel, ak len na tom netrváme.“ Veru, pravdou je, že niet nad osobnú skúsenosť z prežitej bolesti, trápenia, utrpenia, námahy, ťažkosti, obety. V súvislosti s touto vzácnou knihou svetovej literatúry ma napadla takáto myšlienková spojitosť. V katolíckej Cirkvi sú vyhlásení za svätých viacerí manželia, avšak každý osobitne. Spoločne boli za blahoslavených vymenované iba dva manželské páry, jedným z nich sú rodičia sv. Terézie z Lisieux. Je to z môjho súkromného a skromného pohľadu žalostne málo. Prečo je tomu v skutočnosti tak? Žeby inštitucionalizované manželstvo bolo takým zlým a neprajným prostredím k dospeniu a dosiahnutiu takéhoto stavu? Veď manželský zväzok je podľa katolíckeho katechizmu sviatosťou. A sviatosť manželstva je znakom spojenia Krista a Cirkvi. Dáva manželom milosť milovať sa láskou, akou Kristus miloval svoju Cirkev; takto milosť sviatosti zdokonaľuje ľudskú lásku manželov, posilňuje ich nerozlučiteľnú jednotu a posväcuje ich na ceste do večného života. Z tejto definície je zrejmé, že manželom často chýba takýto pohľad na vzájomné spolužitie. A možno aj preto je naša spoločnosť ochudobnená o krásne manželské vzťahy, či vznešené rodinné zväzky. Teda o „sväté“ manželstvá a dokonalé rodiny, v ktorých majú deti vzor milujúcich rodičov. A o miesto, kde sú manželia jeden druhému oporou a svojim deťom naozajstným požehnaním. V rodinnom spoločenstve lásky máme všetci za seba obrovskú zodpovednosť. I v tom je zmysel našej existencie dostatočne naplnený. Možno by nás k takémuto životnému štýlu mohol primäť aj príbeh z práve opisovanej knihy Chatrč.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?