Večne spievajú lesy?

Autor: Peter Ďuroška | 17.5.2011 o 21:15 | (upravené 13.9.2012 o 9:15) Karma článku: 3,81 | Prečítané:  405x

Mám skvelú manželku. Možno sa niektorí opýtate prečo, alebo ako to myslím. Hneď vám to vysvetlím. Dnes ráno dostala skvelý nápad, zahlásila malým drobcom, že ideme na výlet. A už aj chystala veci – nejaké to oblečenie pre istotu (čo ak náhodou bude fúkať vietor, alebo niekedy udrie blesk aj z jasného neba), zabalila jedlo a tekutiny (samozrejme, že iba nealkoholické) – nejaké malinovky a džús. Ja som narýchlo do ruksaku vopchal zápalky a nožík, aby sme úplne „nevyhoreli“ – veď povážte, ísť do lesa, či v našom nárečí lepšie uvedené do hory, bez týchto pomôcok je opovážlivosť a veľká odvaha. Cestou sme sa zastavili v obchode na čerstvý chlieb a špekáčiky. No, a vydali sme sa na dlhú trasu do obľúbenej horičky Brezník, nachádzajúcej sa v katastri našej obce. S dvoma malými deťmi – trojročným chlapcom a o rok a pol jeho mladšou sestričkou v kočíku, to naozaj trvalo dosť dlho. Ale stálo to zato.

Nádherné teplé lúče slnka, svieži vzduch lesa a rozkvitnutá jarná príroda má svoje čaro. A tá rodinná idylka, to sa nedá ani slovami opísať. Veď takto na prechádzke do prírody sme vlastne spolu ešte ani neboli. Dúfam, že uznáte, že s tak maličkými deťmi, to nie je len také jednoduché kdesi ísť, nieto sa ešte vybrať do hory. Ale dnes toto konštatovanie neplatilo. Vybrali sme sa a oplatilo sa. Neľutujeme ani unavené nohy, možno i celé telo, ktoré pocítime zajtra. Čistá hlava, prázdny byt a my niekde v kúsku pozemského raja, uprostred vysokých smrekov, vo vôni čerstvo rezaného dreva. To vysvetlím na záver. Rozložili sme sa na čistinke, založili malý ohník a opekali. Ako málo stačí ku šťastiu. Aká krása sa nám tu zračila v našich deťoch. Boli obidvaja úžasní, bol to pre nich (ale i pre nás s manželkou) nezabudnuteľný zážitok. Byť tak ďaleko od domova, ale bližšie k nebu. Všetko obdivovali, všetko si prezerali, všetko chceli skúsiť – proste objavovali nový, pre ne zatiaľ neznámy, neobjavený svet. A keby ste ich videli ako si tam pobehovali, naháňali sa, výskali, skákali a tešili sa. Zaujímavé divy sa diali okolo nich – pobehujúce mravčeky, suché šušky, šumenie trávičky, spev vtákov, kukanie kukučky, ďobanie ďatľa... A nadovšetko čistá chladná osviežujúca voda, ktorú som im priniesol z neďaleko prameniacej studničky. Až tak ich ústa osviežila a ovlažila. Dcérka sa medzitým vyspala v kočíku a zvyšok oddychoval v tieni na deke. S malým synom sme medzitým obdivovali ako tu ujo pilčík zrezával stromy a traktor ich zvážal na okraj lesa. Veru, to sa nám tu dejú veci. Nebol som v Brezníku už zo tri roky, ale zmenil sa na nepoznanie. Vyrúbané pláne, miestami skoro až holoruby, riadne preriedené smreky. Možno ich už bolo treba vyrúbať, ale moja duša zaplakala. A potom povedzte deťom, že večne spievajú lesy. Cesta návratu bola náročná, ale malý syn, ktorý sa chcel niesť na koníku, ju zvládol hrdinsky. Celú trasu prešiel po vlastných a čo je podstatné - vôbec ho neboleli nohy. Takto si začal odratávať svojich prvých sto jarných kilometrov. Bol som na neho pyšný. A teraz mi niekto povedzte, či nemám vedľa seba skvelú ženu!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

DOMOV

Podnikateľ Lunter chce poraziť Kotlebu

Známy podnikateľ Ján Lunter založil firmu na zdravé potraviny.

ŽENA

Táňa Pauhofová: Robiť film na Slovensku je samovražda pre ego

Úspešná herečka momentálne hviezdi v kinách.


Už ste čítali?