Ochrannú ruku nad nami nech drží Pán

Autor: Peter Ďuroška | 15.5.2011 o 13:40 | (upravené 13.9.2012 o 9:11) Karma článku: 5,71 | Prečítané:  200x

V ostatnú nedeľu popoludní, po tom ako sme ukončili rodinný obed, ukladal som nášho trojročného syna k spánku na posteľ. Opäť sme ho začali dávať poobede pospať si, lebo od septembra bude navštevovať materskú škôlku, a tam sa to vraj "musí" robiť. Predtým ako malý synček vedľa mňa zaspí, vždy mi hovorí: "Tatinko, drž mi ručičku!" Keď ho chytím, už ho aj napádajú rôzne asociácie. "Teraz mi urob na ručičku - varila myšička kašičku." Alebo: "A prečo ten Pat a Mat skákali na posteli?" Či: "Prečo prišla ku nám teta Lucka (rozumejte suseda), čo nám doniesla?" Prečo, prečo, a tak ďalej, atď... Samozrejme, s istou dávkou trpezlivosti odpovedám, no zároveň podriemkavam. Niekedy sa prichytím, že ani neviem, čo som mu odpovedal. Ba dokonca sa stane, keď sa preberiem, že som strelil úplne mimo, teda ako sa hovorí riadneho capa. A syn sa zrejme čuduje, čo to ten tatino rozpráva. Ešte nerozumie, že je to zo sna. Takto už prešla hodina a on si ešte stále rozpráva a tatino pomaly už aj zaspal. Samozrejme, že synak poobede nezaspal, ale aspoň si pri mne istý čas poležal. Nerozumiem tomu až tak dobre, ale ktosi mi povedal, že to nie je vhodné, keď sa naučil zaspávať s mojou rukou v jeho ručičke.

Nato by dal múdru odpoveď skôr psychológ, ale mne to vôbec nevadí. Mám krásny pocit, že ma môj syn má rád a aj jemu to možno prospieva, keď zaspáva s pocitom bezpečia vedľa svojho otecka. Medzitým manželka uložila k spánku aj malú jedenapolročnú dcérku, ale ani tej sa dnes nechcelo moc odpočívať. Spala iba krátko. A pritom si človek pomyslí, že vonku je pochmúrne počasie, prší a deťom sa bude dobre spať. No, a tu ho máte, opak je pravdou. Ale musíme brať realitu takú, aká je. Veď koniec koncov nerozkazujeme my deťom, ale ony riadi nás a náš svet. Ale tak tomu bolo v minulosti, a tak je tomu i dnes. Počas tej hodinky, ktorú som preležal pri svojom synkovi, rozmýšľal som ako začať moje prvé blogovanie. Už dávnejšie ma nabádal jeden môj priateľ, aby som to skúsil. Doteraz som však nenabral odvahu, veď ono to nie je ani vec taká jednoduchá, ako sa na obyčajný pohľad zdá. Veď za každé slovo, vetu, myšlienku, názor, postreh, pohľad, či uvedený príbeh, nesieme obrovskú zodpovednosť. Pred sebou vo svedomí, pred druhými, pred svetom i pred Tým hore nad nami. Teraz som však konečne urobil pevné rozhodnutie ako v televíznej vedomostnej súťaži, v Milionárovi. Hotoval som sa dosť dlho, načim urobiť prvý krok pre úspešný začiatok. Ako som tak zvieral malú synovu rúčku v mojej dlani, napadlo ma, že asi takto by mal myšlienkovite vyzerať úvod. Tak ako držím moju ochrannú ruku nad naším synom, tak si dennodenne prajem, aby nad nami všetkými držal ochrannú ruku Pán. Parafrázujem citát jedného zo žalmov Písma. Prajem si, milí čitatelia, priatelia, aby aj nad vami držal svoju ochrannú ruku Najvyšší - Stvoriteľ, Pán nášho života.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?